O Kalamárke netreba veľa písať, všetko je už napísané v mojom článku o dolnej Kalamárke. Sú to dva skalné útvary, pomerne blízko seba hore nad Detvou, ale majú trochu odlišný charakter. Hornú Kalamárku je možné pohodlne obísť. Keď sme tam boli, v lete 2009, tak tadiaľ prechádzali mladí manželia s dojčaťom v kočíku. Pravdaže mali v kočíku naložené aj laná a iné drobnosti na lezenie.
Na skalách je fascinujúca ich veľkosť, v porovnaní s človekom. Sú to skaly, ale tiež sa časom menia. Ich dnešný stav je len ich zastavením v čase ako ho vnímame my.
Na skalách žijú stromy a iná drobná vegetácia. Skaly sú ich vesmírom. Kozmickými korábmi sú obaly semien a pohonným mechanizmom je vietor.
Poveternostné vplyvy zvetrávajú skaly a z nich postupne opadávajú vrstvy, ako keď nás v lete spáli slnko.
Prírodu je možné vnímať realisticky, v celkoch, alebo sa sústrediť len na zaujímavý detail s fantáziou. Jeden z mnohých je tu.
Stromy rastú pomaly, ale ich pomalosť vytvára obrovskú silu, ktorá trhá skaly.
Skladačka.
Veľký nos.
Takýto chodník sa vinie okolo skál.
Okolie chráni les.
Povrch skál sfarbujú rôzne druhy machov a lišajníkov.
Padaj trochu doprava... Ale nie, skalolezci sú dobre istení.
Na skalách nikto nie je sám. Bezpečnosť nadovšetko.
Blíženci.
Celkom zaujímavý profil.
Aj chodiaci turisti si musia strážiť bezpečnosť hláv.
Nádherné spojenectvo.
Korunovácia posvätená slnečným jasom.
Pukliny sú zárodkom delenia.
Sloní chobot, alebo noha?
Zlatá brána otvorená...
Zhodil laná a ušiel z topánok.
Nájdu sa aj padavky, ako svedkovia pohybu v čase. Gravitácia si berie svoju daň. Treba to vidieť na vlastné oči, ak pôjdete okolo Detvy, zastavte sa.
