Tento malý slovenský okruh, ktorý vám tu ponúkam, som zostavil z výberu starých fotografií od roku 2006 až po dnešok a všetky sú zo Slovenska, lebo všade je dobre, ale doma je najlepšie a možno aj najkrajšie.
Táto prvá sa díva zo Slovenska na susedné Rakúsko z Devínskej Kobyly.
Zo Sandbergu radšej pešo.
Druhou zastávkou je čiernobiela Bratislava, so zaujímavým pozadím.
Diaľnicou D1 ideme z Bratislavy až po Trnavu, potom R1 na smer Nitra a pred Sereďou odbočíme do Galanty. A sme skoro doma. V centre Galanty pri kultúrnom dome majú takmer hotový nový hotel. Už dosť dlho takto stojí a nikto nevie, kedy sa v ňom bude dať spať. Zatiaľ je v ňom len silný prievan a vraj sa tam konajú nelegálne adrenalínové výstupy. Galanta sa vydala cestou unikátnych stavieb, no na tento hotel investorovi jednoznačne nestačí peňažný dych.
V Šali zatiaľ prežíva pamätník oslobodenia, kde sa kedysi kládli (a možno stále kladú) spomienkové vence. Stráži ho toto sympatické dievča. Máme tu ešte jeden pamätník oslobodenia, je v pôvodnom stave, len červená hviezda z vrcholu bola odstránená. To samozrejme nie je všetko. Je tu viac sochárskych diel, bohužiaľ v googli sa nedá veľa nájsť, okrem trojičného stĺpa skoro nič, aj napriek tomu, že je tu funkčný fotoklub a niekoľko profesionálnych fotografov (a jeden z množstva amatérov tu). To je pádny dôvod na nápravu tejto skutočnosti v najbližšom čase...
Zo Šale ideme cestami prvej triedy do Nových Zámkov a odtiaľ "zabáčame" (tu sa to tak hovorí) zaujímavou južnou "magistrálou" do Tekovských Lužian. Naozaj veľmi pekný kraj. Bohužiaľ, umelecký kováč nemá čas, práve odišiel za prácou do susednej dediny. O práci umeleckého kováča teda niekedy inokedy.
Naše cesty nás vedú hore, z Tekovských Lužian okolo obce Sazdice na sever. Je máj, lásky a zelených polí čas.
Trochu inak píše o tom K. H. Mácha:
"Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj."
V Sebechleboch odbočíme do rázovitej vinohradníckej osady Stará Hora. Je to niečo podobné ako Vlkolínec. Dedinka pod lesom, malé domčeky. Určite vás tam napadne známy "evergreen" F. K. Veselého:
"Dedinka v údolí srdce ma zabolí, keď na teba spomínam..." aj keď to nie je v údolí.
Ťažko by ste hádali, kde bola táto situácia nafotená, lebo to nie je na prvý pohľad zrejmé. Píšem v minulom čase, lebo určite to "občer" už v kúpeloch Štós dali do poriadku. Kúpele sú to malé, sympatické a celé zasadené do lesa. Veľmi príjemné miesto.
Pokračujeme v ceste na Tomášovský výhľad. Niekde na ceste zastavujeme, aj kvôli takémuto výhľadu na časť Vysokých Tatier. Toto je na tejto virtuálnej ceste najvýchodnejší bod.
Vraciame sa na západ. Cestou sa zastavíme vo Western City v Tatralandii (najväčší aquapark Slovenska a Poľska) na predstavení ródea v Šiklovom mlyne. Medzičasom vyhorel, ale asi už opäť funguje.
Z Ružomberka smerujeme na Donovaly. Tam sa necháme vyviezť lanovkou na Novú Hoľu, pešo na Malý Zvolen. Práve je letový deň paraglidingu a o kúsok ďalej lietajú modelári s vetroňmi na svahu.
Za kaštieľom v Topoľčiankach je pekný park a lúka, ktorá láka v každom čase. Najlepšie však vo dvojici.
Trochu nelogicky zabehnem z Topoľčianok zase na sever do Starej Bystrice. Vo virtualite to nemá vplyv na spotrebu benzínu :) O tamojšom slovenskom orloji tu už písal Ján Urda.
Na záver malý oblačný bozk. Ak by ste ho v tejto transformovanej fotografi nenašli, skúste kurzorom zájsť na fotku a späť.
Šťastné cesty, hoc aj inšpirované týmito mojimi spomienkami.
