Opäť sa pokúšam o bulvárny nadpis, teda trochu zavádzajúci, aby som urobil radosť blogérom, ktorí sa chystajú na skutočný splav rieky Hron... Bohužiaľ ja tam nebudem, aj keď by som chcel, lebo práve v tom čase sa budem veseliť na východniarskej svadbe.
Na blogérsky splav ma lákala tá vzrušujúca podstata - dobrá spoločnosť rovnako ako aj dobrý guláš... Dokonca by som bol ochotný ten guláš sám uvariť, mám v tom celkom slušné skúsenosti - guláš som už varil dvakrát... Už počujem, ako si teraz plavci vydýchli od úľavy a potešenia, že mi to nevyšlo...
Napriek nadpisu, to čo som napísal v úvode, je čistá pravda a napísal som to preto, lebo som sa chcel zamyslieť nad žánrom, ktorý v blogu používam (a nielen ja) najčastejšie - fotografie z nejakého miesta doplnené o istý informačný, alebo zábavný text. Možno to nazvať fotoreportážou, alebo sú to obyčajné zápisky z ciest? Ja sa prikláňam k tomu druhému, voľnejšiemu výkladu.
Napriek tej voľnej weblogovej forme si myslím, že článok by mal mať nejaké základné informačné parametre. Je nepríjemné, keď autor nechá čitateľa v pochybnostiach, kde a kedy tie fotky zhotovil, pokiaľ nejde vyslovene o umelecký zámer, alebo ak fotografia vyjadruje dej, ktorý je všeobecne platný.
Séria fotografií so spoločnými znakmi, či dejom je vnímaná trochu inak ako samostatná fotografia, ktorá má svoj názov a vlastnú výpovednú hodnotu. Podľa môjho názoru platí o takomto celku niečo podobné ako o samotnej fotografii a jej kompozícii - aj séria by mala mať hlavný motív, zopár fotografií, ktoré sú hlavné a nesú ťažisko výpovede.
Na jednej strane je teda samostatne komponovaná fotografia, potom séria fotografií s výpoveďou alebo dejom a na opačnej strane spektra je fotoalbum. Do fotoalbumu dávam fotografie, podobne ako do archívu, teda sú tam všetky, čo za niečo stoja, ale stačí ich usporiadať v časovej závislosti, alebo iba zoskupiť podľa témy či udalosti.
Každému vyhovuje niečo iné, ja mám najbližšie k sérii fotografií a k žánru, ktorý si pre seba nazývam zápisky z ciest. Ale dosť bolo teórie, vráťme sa k Hronu... Naša cesta k Hronu bola inšpirovaná pozvaním do Starého Tekova v diskusii o Tomášikovskom mlyne:
"Pozývam Ťa aj do Starého Tekova kde aj žijem... je tu určite toho veľa zaujímavého... ak si tu ešte nebol - kuwanggg"
Tak som si dal povedať, ale neohlásil som sa vopred, lebo tieto moje výjazdy bývajú uskutočňované bez dlhodobého plánovania. Itinerár aj tak pred každou cestou musí byť a podľa tohto sme mali prvú zastávku na vodnej nádrži vo Vrábloch. Pôvodne sme tam mali ísť ešte na jar v rámci vtáčej akcie s Jánom Gúghom, ale vtedy to skončilo na Žitavskom luhu na Gedre...
Južná krajina pri Dyčke-
Južná krajina, tiež tam neďaleko Vrábeľ-
Na vrábeľskom rybníku sme pristihli troch lovcov s dlhými "sklami", ktorí sa práve vracali okolo nádrže z nejakého fotografického "workshopu" a zastavili sa tu ako "paparazzi" zaujímajúci sa o rodinný život vodných vtákov. Bolo to romantické, ako tam sedia zamaskovaní fotografisti a striehnu na rodinku potápok... Trochu som im len tak od boka zafušoval do remesla...
Pokračovanie odborného seminára (workshopu) -
Moje potápky-
Plavba v zostave-
Vrábeľský rybník v celej svojej kráse-
Malý tvor vo veľkej vode-
Fotografický fajnšmekri už považujú labute za niečo nezaujímavé, čo sa ľahko fotí takmer na každej vode. Napriek tomu si zachovávajú svoju krásu a dôstojnosť...-
S rybníkom sa lúčime a motýľ ostáva na steble trávy opodiaľ... -
Keď sme sa konečne dostali do Nového Tekova, boli sme akurát nastavení na kávičku s čokoládovým zákuskom. Neďaleko prístavu obecnej kompy v Novom Tekove je Ranč u Bobiho , kde je k prístupný hospodársky dvor a celkom príjemná štýlová reštaurácia s penziónom. Bolo to fajn, aj čokoládová torta, veď kúsok (dobrej) torty za 2 Euro to už musí byť niečo..
Vpravo sú ustajnené kone a vľavo tiež, vzadu ostatné zvieratá a dobytok...-
Lama je spokojná so svojim osudom -
Stelesnená barania spokojnosť-
Je síce pravda, že pri platení ma chceli "obtiahnuť" o 0,7 Euro, ale to sme si vyjasnili na mieste, tak to nemá zmysel tu rozmazávať. Aj účet som si nechal, lebo ručne načarbaný účet dnes už málokde v Európe dostanete... Ranč bol postavený s podporu EÚ, preto uvádzam ceny v Euro...
Kvôli káve a torte sme takmer zmeškali prievozníka na Hrone a aj prehliadku Starého Tekova. Sympatický prievozník nám však sľúbil, že nás príde previesť aj polhodinu po záverečnej, tak sme si hneď zaplatili spiatočný lístok. Slovo aj dodržal a urobil tým radosť nielen nám, ale aj ďalšej rodinke, ktorá si návrat vopred nezaistila.
Ulica v Starom Tekove smerom od prístavu k penziónu Bažantnica-
Diaľkový pohľad na kostolnú vežu... kuwangovi sa ospravedlňujem, možno nabudúce stihnem viac...-
Reštaurácia v Bažantnici-
Zo Starého Tekova sme nevideli takmer nič, okrem penziónu Bažantnica, kde je veľký dvor a v ňom múzeum starej vojenskej techniky a poľnohospodárskych strojov. Sú tam aj voliéry s rôznym lesným a poľným vtáctvom od bažantov po páva, pamätník padlým v bojoch 2. sv. vojny v bojoch na Hrone a kopa iných zaujímavostí...
Z vojenského múzea - tank, ktorý si veľa pamätá-
Pamätník-
Z poľnohospodárskeho múzea - detail starej mláťačky obilia-
Pred návratom sme zistili, že už je vhodný čas na kúpanie, v každom prípade psík sa tam s radosťou zabával-
V Starom Tekove je aj soľná jaskyňa a na okolí Bažantnice sa každý rok konajú vojenské akcie na pripomenutie bojov na Hrone. Zaujímavé obrázky z vlaňajších bojov sú tu. Koncom tohto mesiaca by to malo znovu vypuknúť..
V tejto spoločnosti končí náš splav (preplavba) Hrona... Zaujímavý kraj, zaujímavé dve obce spojené riekou...
-
