Naše povesti o pokladoch, zakliatych rytieroch, ale aj o krvavej Alžbete Báthoryovej vraj vznikali v 15. storočí.
Štiavnické vrchy sú najväčšie sopečné kopce na Slovensku a najznámejší je vrch Sitno, pod ktorým je jeden z najväčších Štiavnických tajchov - Počúvadelské jazero. K jazeru sme prichádzali od Levíc, tak sme zvolili cestu skratkou cez Jabloňovce a Baďan. Cesta bola kratšia iba o pár kilometrov, ale aj dobrodružnejšia, cez úzku horskú cestu.
Štiavnické vrchy z horskej cesty medzi Jabloňovcami a Baďanom / Po kliknutí sa objaví na úzkej ceste kombajn...
-
Počúvadlo, v pozadí hotel TOPKY / Vodné bicykle pripravené na štart
-
Úkazy na hladine jazera /
-
Okolie hotela je upravené pre oddych i vnímanie krásy... / Detail kvetu
-
Zátišie / Hotel TOPKY
-
Z Počúvadla je to iba na skok do Štiavnických Baní. Štiavnické tajchy sú jazerá, ktoré pôvodne slúžili pre potreby miestnych baní. Dnes sú miestom pre rekreáciu v nádhernom prírodnom prostredí.
Vindšachtské horné jazero - Štiavnické Bane / Jazero Bakomi
-
Jazero Bakomi / Oblačná tvár...
-
V Štiavnických vrchoch lietajú úplne rovnaké motýle ako v Horšianskej doline...
-
Vyhliadka na kopci medzi Štiavnickými Baňami a Richnavskými jazerami / Spätný pohľad na Vindšachtské jazero
-
Moderná doba je aj tu dokumentovaná štvorkolkou... / Pohľad na Sitno s chatou a vysielačom
-
Trochu kritický pohľad - takýto smerovník mi do prírody vôbec nesedí, alebo je to len sila zvyku? Pravda, v zime na zasneženom kopci to môže byť výhoda / Na záver ešte jedna gýčovitá krása...
