O hrade Strečno sú prvé zmienky v súvislosti s pánom Váhu a Tatier, Matúšom Čákom Trenčianskym a pravdepodobne z jeho podnetu bol hrad na prelome 13. a 14. storočia postavený. Neskôr vystriedal niekoľko majiteľov a poskytol aj ochranu Thökölyho povstalcom, čo bol dôvod na jeho zbúranie.
Pri skúmaní ruín sa v krypte pod kaplnkou hradu (1698), po 45-tich rokoch našlo zachovalé telo Žofie Bošňákovej. Jej telo premiestnili do neďalekej Tepličky, kde žila a neskôr ju dali do sklenenej rakvy a umiestnili v kostole.
Súčasná podoba zrekonštruovaného hradu bola predmetom rôznych diskusií o vhodnosti tak rozsiahlej obnovy, o vhodnosti použitých stavebných metód a materiálov. Faktom však ostáva, že nebyť rekonštrukcie, už by asi veľa z hradu nezostalo.
Stav hradu v roku 1970:
Na mňa pôsobil zrekonštruovaný hrad podobným dojmom ako zrekonštruovaný hrad Devín. Silueta hradu pri pohľade od pamätníka francúzskym partizánom:
Tá istá súčasná silueta vyňatá z lesného pozadia. Na hlavnej veži je vyhliadková plošina:
Maketa hradu z hradnej expozície – pohľad od Váhu:
Pohľad na hrad z prístupovej cesty:
Vstupná brána:
Z hradu sú nádherné výhľady do širokého okolia. Rieka Váh s časťou obce Strečno:
Malá kompa na prevoz áut cez rieku:
Pohľad na peknú, ale aj obávanú cestu pod Strečnom:
Z vyhliadkovej veže sú možné takmer letecké pohľady do hĺbky, na rieku a krajinu:
Na rekonštrukciu dnes môžu byť rôzne názory, ale bez nej by tu nebol taký záujem turistov:
Na záver - portrét Františka Vešeléniho, jedného z posledných pánov Strečna, manžela Žofie Bošňákovej:
Aktuálne fotografie sú z návštevy hradu 25. júla 2005
