Pokračujem v spomienkach na stretnutia s ľuďmi na nedávnych potulkách Európou. Bolo to iba niekoľko dní, počas ktorých sme pochodili, presnejšie, sme sa povozili po mnohých miestach v západnej časti Rakúska, v Bavorsku a v Česku. Moje cestopisné fotospomienky vo mne niekedy vyvolávajú zamyslenie nad životom ľudí.
Trochu ma mrzí, že práve teraz v dovolenkovom čase nepropagujem krásy Slovenska, ale v mojom blogu sa už nájde pekná hŕba slovenských realít, vhodných na prežitie nevšedných chvíľ prázdnin.
Pri výbere dovolenky sa obvykle riadime aj vlastnými aktuálnymi preferenciami, kedysi sme radi trávili leto hlavne pri vode. Morská voda bola základom úspechu. Dnes dávame prednosť horám a spoznávaniu ľudí a ich krajín.
Asi by ste čakali inú fotografiu z Garmisch-Parkenkirchenu, turisticky atraktívneho miesta hlavne v zime. Pán verklikár, ktorý zapĺňal námestíčko svojou príťažlivou melódiou, bez problémov súhlasil s fotením. S tým istým typom "hudobného stroja" sme sa stretli aj v Innsbrucku.
Tieto dve štíhle dámy vo výklade by mohli patriť aj medzi figuríny v dvojrozmernom priestore, na rozdiel od štíhlej dámy v 3D.
"Elegant... To som ja".
Možno by nebolo až tak nemožné, stretnúť na námestí v Mníchove Miroslava Šedivého, ako zvoláva svojich verných na "Free Bike Tour"... Tak ho tu pozdravujem aspoň virtuálne.
Na Mníchovskej radnici bolo rušno. V rámci veľkých osláv vyšla do ulíc celá Burgermeistrová rodina v dobových kostýmoch. Bavori sa zrejme radi zabávajú.
Vlajkonosič na námestí.
Dôkladná práca filmového odborníka pred múzeom hračiek v Mníchove. Ja radšej bez statívu.
Príchod a odchod, alebo - mladosť je krásna aj v roztrhaných nohaviciach...
Na Marienplatze je veľká slávnosť a mladému "elektro-bike" taxikárovi sa kšefty nehrnú, všetci sú na námestí.
Bude aj kostýmový sprievod...
Nachystali sa aj krásne ženy... (alebo ako?)
Centrum Norimbergu žilo slávnosťami tureckej menšiny. Nedá sa povedať, že by náš folklór bol dynamickejší a hlučnejší...
Fiakristu z Mariánských Lázní som si dovolil trochu primaľovať, aby to symbolizovalo krásu a upravenosť týchto českých kúpeľov.
Na záver som si nechal tému lásky čistej, nezištnej a vzájomne sa odovzdávajúcej, proste mladosť je v zaľúbení rovnaká v Norimbergu, či v Hornej Maríkovej.
Inak je to s tou umeleckou, či umelou a predajnou... V Norimbergu je taká ulička. Tu som sa prvýkrát stretol s týmto druhom podnikania, síce len ako náhodný divák, ale keď som videl tú škálu živých, usmievavých i vážnych "figurín" od celkom "schopných" až po opačnú stranu spektra krásy, musel som sa zamyslieť nad týmto druhom povolania. Vraj je to večné remeslo, dá sa tomu veriť? Iné je, snažiť sa vžiť do situácie týchto žien, prečo a čo im to prináša, alebo je to len ťažký osud? Veľa sa o tom popísalo v románoch, ale aj solídna veda sa tým iste zaoberá.
Úplnou náhodou sme na druhý deň stretli Radima Uzla, známeho sexuológa na kolonáde v Karlových Varoch. Nedalo mi, aby som známeho človeka s priateľským výzorom neoslovil... Na tému z predchádzajúceho odseku nebol čas, bol to iba krátky rozhovor. Bolo to (pre mňa určite) celkom milé stretnutie, aj keď možno trochu prekvapujúce. Rád sa priznávam k mojim dobrým známym, aj keď ich poznám len z televíznej obrazovky, veď je dobré, každý deň stretnúť človeka...
Hádam by bolo dobré skončiť autoportrétom z výstavnej siene plnej fantastických šperkov a kryštálu od Swarovského vo Wattens... Nie je jednoduché trafiť sa s fotoaparátom v ruke na seba v zrkadle :).
