Vysoké Tatry už nie sú také, ako bývali. Zmenili svoj charakter, niekde sú relatívne vyššie o chýbajúce stromy. Aspoň to tak pôsobí pri ceste z Tatranskej Štrby na Štrbské pleso. Neznamená to však, že by stratili svoju krásu a príťažlivosť, len trochu zmenili mejkap...
Našim cieľom bolo Popradské pleso, pôvodne sme ho chceli zdolať zo Štrbského, ale kvôli počasiu sme radšej volili asfaltku zo zastávky TEŽ Popradské pleso.
Tatranské solitéry rastú do neba a zasnežené hory sa skrývajú v oblakoch.
Vzdialený masív Ostrvy vo vejárovitom objatí pozostalých v dolnej časti Mengusovskej doliny...
Realistický charakter množstva našich výhľadov je zvláštne ponurý a predznamenáva čierno-biele vnímanie krajiny. Rysuje sa však aj jemný príľub zlepšenia.
Popri ceste, v kontraste s čierno-bielymi celkami, sa nájdu aj farebné detaily.
Je 2. september 2010 a cesta na Popradské pleso je dvakrát zarúbaná popadanými stromami...
Blízke i vzdialené horizonty ukazujú svoje bledé tváre.
Okolo plesa nám cestu zjemnilo ihličie...
Tam sme objavili aj najmenší kaskádový vodopád Vysokých Tatier.
Popri ceste rastú, pre potešenie návštevníkov, aj červené muchotrávky, ako by ich tam vysadili členovia Horskej služby...
Chata pri Popradskom plese, skôr však horský hotel v malebnom prostredí Mengusovskej doliny je v nadmorskej výške 1 494 m. Jej história sa začala písať v roku 1879, o rok na to vyhorela. V roku 1881 tam postavili kamennú chatu, ale aj tá po deviatich rokoch vyhorela. Tretiu chatu postavili v roku 1890 a slúžila až do roku 1961. Štvrtá, ale už to radšej nebudem počítať, začala ako turistický hotel v roku 1961 a slúži dodnes...
V roku 1963 som bol ubytovaný v turistickom hoteli na Popradskom plese aj ja, pred mojim prvým výstupom na Rysy. Bolo nás osem a spali sme hore, kdesi v podkroví pod vlastnými dekami a celtami. Ak sa dobre pamätám, za noc sme zaplatili 4 Kčs/osobu. Odvtedy sme boli na Popradskom plese niekoľkokrát, ale vždy bez ubytovania.
Samotné pleso nie je v tejto situácii tak príťažlivé, ako kontúry okolitých vrchov.
Záblesky svetla sú istotou, že deň sa blíži k svojmu lepšiemu vrcholu.
Rovnako ako slnečné svahy, ktoré sa po chvílke opäť ponorili do hmlistého tónu.
Majstátne hrebene využívajú príležitosť, dať vyniknúť svojim oblúkom na šedivom pozadí.
Zasnežené sedlá sa usmievajú v prísľube protisvetla.
Je 2. september a tu sa uskutočňujú zimné výstupy do sedla Ostrvy. Chodník je miestami vidieť iba v náznakoch. Tiež som mal chuť vystúpiť aspoň do polovice, no nenašiel sa čas...
Raz až tam do sedla by som ešte rád vyšiel...
Obloha sa nám čistí, chystá sa na záverečnú pohodu.
Krajina nadobúda iný vzhľad.
Zmeny počasia sú pre Tatry charakteristické. Vraciame sa do dolín.
Koníka oblečeného v kabáte nechávame drevorubačom.
...
Les sa s nami lúči drobnými detailami.
A párom nejedlých húb rastúcich pre spestrenie pohľadov pri ceste... Bol to expresný výlet do zimných krás. Zvyšok nádherného slnečného dňa venujeme Štrbskému plesu a Solisku.
...
