V Skalách sme plánovali stráviť dva dni, aby sme v pohode stihli Teplické aj Adršpašské. Dalo by sa to asi stihnúť aj naraz v jednom dni, ale takto to bolo zaujímavejšie. Pri takom množstve rôznych skalných útvarov by sme stratili pozornosť a prekvapenia by zovšedneli. To by bolo nemilé hlavne pre fotografujúcich turistov. A dnes je to tak, že fotia všetci, už nie len Japonci, ako sa kedysi hovorilo.
V Teplických skalách sme boli práve v dňoch, kedy majú v Poľsku nejaký veľký sviatok, tak si všetci z blízkeho i vzdialenejšieho okolia zašli na výlet do Teplicko - Adršpašských skál. Skaly sa otvárajú až o 9:00, preto tu ranné vtáčatá príliš neuspejú. K tomu je prispôsobený aj čas raňajok, takže sa nikde netreba ponáhľať. Za vstup do skál sa platí a ak si to rozdelíte na dvakrát, tak sa platí dvakrát.
V takejto lokalite je dôležité z času na čas objaviť nejaké prekvapenia, nejakú miestnu zvláštnosť a tu sa takých prekvapení nachádza dostatočné množstvo. Človek turistický tu chodí ako v rozprávke. Je to iný svet. My sme v deň príchodu (o 14:00) absolvovali Teplické skaly a druhý deň Adršpašský okruh. Fotografií mám veľa, no najväčším problémom je vybrať tie, ktoré by dostatočne reprezentovali krajinu a hlavne, aby priblížili atmosféru toho sveta.
Je jasné, že v takomto výbere nie je možné ukázať všetko. Oba okruhy skál sú podobné, ale v istom zmysle aj rozdielne, preto som spojil fotografie do jedného článku a bude ich o niečo viac, ako je dobrým zvykom na mojom blogu. Na druhej strane to možno brať aj ako zdvojenú fotoreportáž.
Prvý deň: Teplický skalný okruh
Po vstupe do Teplických skál cesta mierne stúpa. Predstavujú sa nám tu prvé skalné solitéry i skupiny skál. Majú rôzne mená, ale ja si najradšej vymýšľam vlastné.
Prichádza prvé prekvapenie. Je tu 300 schodov na vyhliadku. Stúpame hore akosi automaticky bez rozmyslu. Zdolávame asi 200 schodov a ďalej sa nedá. Vyhliadková plošina a ostávajúce schodištia a rebríky sú úplne prepchaté. Rozhodujeme sa pre zostup. Skúsime šťastie pri návrate tou istou cestou.
Skalný obyvateľ, ktorý sa nedá prehliadnuť, sníva svoj sen hneď vedľa chodníka.
Keby táto skalná sekera bola na Slovensku, hovorili by sme, že je to Jánošíkova valaška. Tu by to mohla byť Krakonošova sekera.
Úžasný pocit má človek pri takýchto skalných opachách. Cíti, že je súčasťou prírody, aj keď len takou malou ako mravec v mraveništi.
Krakonošov slivkový knedlík držia v stabilnej polohe dvaja Titani (asi) z Poľska.
Stúpame do skalných dutín.
Originálny názor je, že toto je ženský akt. Ja súhlasím.
Toto by mali byť "varhany". Voda zohrala zásadnú rolu pri vzniku celej tejto oblasti. Opakované morské zátopy a ukladanie sedimentov však skončily pred 80 miliónmi rokov.
Niektoré skaly sú dostupné pre skalolezcov.
Ťažkotonážna hmota nad hlavami.
Život často súperí so skalou.
Krakonošovo "špáradlo".
Špeciálny okruh je oddelený vstupnou a výstupnou bránou.
Dôležité je tu počasie. Prevažnú časť našej prehliadky bolo nebo zamračené, čo je veľmi vhodné pre fotenie. Na záver sa slnko ukázalo a presadilo si svoj spôsob svietenia, ktorým menilo aj naše vnímanie skál.
Sprievodným znakom tohto prostredia je vlhkosť a samozrejme aj piesok. Vlhkosť podporuje rast rôzne farebných machov.
_____________________________________________________________________
Druhý deň: Adršpašské skalné mesto
Do Adršpašských skál sa vstupuje cez pekný parčík ozdobený skalnými útvarmi.
Pri vstupe nás víta aj takýto reklamný veľkoplošný panel "Recyklace a likvidace", aby sme sa báli v skalách čokoľvek odhodiť...
Skalný vektorový diagram.
Hneď po vstupe do plateného priestoru Adršpašských skál sa dostávame k nádhernému jazeru. Je to tak romantické miesto, že tú krásu treba vidieť na vlastné oči. Vybral som len tento detail.
Ako poskladané "lego". Milenci.
Puknuté srdce.
Kompozícia s rukavicou.
Hádam najznámejší útvar v týchto skalách: starosta a starostová.
Často sa z neba nad hlavou stávajú len čiary osudu.
Exponované miesto s príznačným menom: Myšacia diera. Je to skalná puklina, ktorou môžu prechádzať len chlapi (a ženy) do šírky ramien pol metra.
Všetci sa ešte zmestíme...
Dobrý pocit za myšacou dierou. Prehliadka končí pri mieste zvanom Ozvena. Nezabudnite vyskúšať.
