V časoch "filmovej" fotografie sa tak veľa nefotilo ako dnes. Každý záber musel byť premyslený. Dnes chodíme do lesa ako by šli poľovníci s guľometom. Obrazne povedané... Napriek tomu mám rád tieto neobmedzené možnosti, ktoré nám dáva digitálna fotografia. Ide o to, využiť ich a nájsť si svoj prístup k tvorbe, ktorá ani dnes nekončí cvaknutím spúšte.
Je dobre, ak fotografia prináša niečo nové, aj keď sa zaoberá tisíckrát fotografovaným objektom, ako je les. Naša výletná nedeľa v polovici novembra bola výnimočne slnečná. Slnečné svetlo v lese nie je pre digitál bohvie čo, preto sa s ním treba pohrať.
Pod Pajštúnom som dostal nápad, využiť svetlo vo svoj prospech, presnejšie jeho odvrátenú stranu - tiene. V tej chvíli sa stalo to občas omieľané, že aj cesta môže byť cieľ. Už ma neťahal Pajštún, ale tiene pod ním...
Z Borinky na hrad vedie cesta zvláštnou úžľabinou.
Tu pri tejto križovatke sa mi začali tiene pozdávať ako vhodná téma blogu.
Haky-baky ako z čínskej abecedy ležali len tak pohodené na ceste.
Kráčajúce "K" stelesňuje karmu...
Tiene bývajú rôzne tvarované. Oblúky sú spestrením.
Slnečné lúče sú v tomto čase pomerne nízko, sfarbujú sa smerom k červenej. Spadané lístie tento pocit farebnosti ešte umocňuje, preto dobre padne zabudnutá výnimka z pravidla.
Nevšedná informačná a smerová tabuľa na začiatku lesa je tiež spestrením. Proste, na hrad! Na nič iné sa nehrá. Enem pro nás... a smeti do batoha! Kam inam?
Les je to majestátny, čo sa neľahko vyjadruje fotografiou. V tomto prípade, vďaka osobám pri tabuli sa mi zdá, že sa to podarilo. Takýmto lesom (a jeho tieňom) sme v pohode kráčali až hore.
Od stromu ku stromu na dotyk i objatie.
Samostatne i v skupinkách.
Lákajú nás, zúčastniť sa hry.
Splývať s nimi.
Sledovať temné obruče.
Snímať i vlastné celky a detaily.
Vrhať sa do rozprávky o Alenke v ríši divov...
Šplhať sa i objímať.
Robiť si masívne parohy.
A jemne sa dotýkať.
Ukázať cestu na hrad...
Torzo z hradu a viacej z neho dnes neukážem...
Hradná skala láka skalolezcov, tento náš v duchu tieňov lezie na strom...
A predsa niečo z hradu na dnes. Odporúčam nakloniť hlavu mierne vpravo, ale až večer po 22:00... Alebo v tom môžete vidieť útočníka s nožom.
Pablo Picasso má svoju bielu holubicu mieru, na hrade Pajštún je čierny jastrab...
Práve sa vraciame z hradu a stojí za to občas sa obzrieť.
Naposledy skúšam zachytiť protisvetlom lemovaný strom.
Záverečná lahôdka na Medených Hámroch.
Hrad Pajštún si nechám nabudúce.
...
