Mne najbližší a najmilší kút sveta je Slovensko, preto rád po ňom chodím a hľadám, snažím sa objavovať jeho krásy. Priznajme si, človek často prechádza krajinou a zavalený dennými starosťami neuvedomuje si ako vzácna je tvár nášho sveta, tvár našej zeme.
Môj malý včerajší pokus o hádanku dopadol veľmi dobre. Na sto percent správna odpoveď sa v diskusii objavila už 15 minút po zverejnení. Priznám sa, že sám nemám rád takéto hádanky, lebo ich podstata je v tom, že pozorovateľ má obvykle sťaženú úlohu tým, že nevie, z akého uhla bol záber robený. Preto som vám poskytol dostatočne silnú pomôcku, že nejde o makro.
Ako to zhodnotil víťaz? Tu je tá prvá najsprávnejšia odpoveď (dovolil som si v citácii doplniť mäkčene a dĺžne):
„ Sú to polia - pekne na sadbu pripravené jarné polia, členitý terén vytvára vlny a na oblohe bežiace riedke oblaky vytvárajú tiene. Chystám sa to fotiť už asi dva roky, ale vždy keď to vidím, som v služobnom aute a ponáhľam sa na nejaký meeting. Ale ja ich raz chytím...“
V tejto poznámke sa však mýli: „Ak som sa netrafil, je to makro...“ - trafil, nie je to makro, to by som klamal.
jospain 08. 05. 05, 23:10
Tu je dôkaz:
V pozadí – Žibrica a Zobor - tie polia, to je skoro neskutočné, ale je to tak
Jospain chodí po krajine s otvorenými očami. Gratulujem. Ja chodím s otvorenými očami už z princípu, lebo chodím loviť s fotoaparátom. Skutočne sú to polia, pravdepodobne pripravené na sejbu, alebo už obsiate. Šikmé pruhy, ktoré vytvárajú dojem, že ide o stočené vlákno, asi vznikli pri ošetrení polí bránami, či diskami, alebo ich vytvorila sejačka.
Len v jednom by som jospainove hodnotenie trochu poopravil, tie zmeny v tonalite nie sú vytvorené pretrhanými mrakmi (aj keď sa v tom čase vyskytovali), ale nerovnomerným vysúšaním povrchu pôdy. Tam, kde je intenzívnejšie prefukovanie, kde sa slnko cez deň opiera s väčšou silou – na vyvýšeninách je pôda obschnutá viac, zbytok je ešte vlhký.
Je to tvár našej zeme a na nej sú vrásky, ktoré jej nádherne pristanú. Nezáleží na tom, či sú to vrásky decka, alebo starca. V jedných je nádej, v druhých múdrosť. Všetky tie znamienka krásy sú pestré, oplývajú farebnosťou rôznych odtieňov. Stačí pohľad vedľa a oči sa nevedia vynadívať na krásu roviny v inej podobe.
Na tomto „zelenom“ zábere je vidieť tmavú zeleň zapríčinenú práve zatienením oblakmi.
Na ďalšom zábere je krajina v priamom dotyku s obydliami tých čo si ju v najväčšej miere prispôsobujú.
Bol to, typický aprílový deň (aj keď je už máj), keď sa scéna na oblohe rýchlo menila, striedali sa chvíle „slnečna“ s krátkym dažďom a riedka oblačnosť s hustými čiernymi mrakmi hroziacimi búrkou a silným vetrom.
Ak ste dočítali, „dovnímali“ obrázky až sem, želám vám, aby ste odteraz intenzívnejšie vnímali krajinu okolo seba, lebo je krásna v každom ročnom období, najkrajšia však na jar a ona je to najlepšie a najkrajšie čo máme.
