Kompa bola pred niekoľkými rokmi, po havárii pri veľkej vode , rekonštruovaná. Vlčany sú okrem spomínaných vecí známe aj vodným dielom, ktoré malo byť súčasťou splavnenia dolného úseku Váhu. To sa zatiaľ koná len vo veľmi obmedzenej miere.
Okolie Váhu nad kompou je vhodným miestom na ľahké vychádzky v každom ročnom období. Na jar, v lete je lesík plný sviežej zelene, už sme sa tam brodili aj v snehu, ale tohtoročná zima sa najviac podobá na neskorú jeseň.
Ktosi mi nedávno povedal, že fotografiu, ktorá hovorí netreba komentovať... Tak neviem, ak budem mať pocit, že treba niečo dopovedať, napíšem... Tento výlet z minulej nedele bol v znamení riedkeho oparu nad riekou, slnko sa na chvíľu ukázalo až na obed.
Pravý breh Váhu pri pohľade smerom dolu...
Bližší pohľad na zrkadlenie na hladine...
Pieskovo-štrkové pláže vybiehajú trochu ďalej od pobrežnej vegetácie...
Breh rieky a voda so zvláštnou farebnosťou...
Presne na poludnie, keď zazneli zvony na kostole vo Vlčanoch, vykuklo bojazlivé slnko...
Pohľad dolu, ku kompe vo mne vyvoláva isté porovnávanie s predstavou parníka na rieke. Kúri sa samozrejme len pre pohodlie prievozníka... Jasne je vidieť, ako je kompa zavesená na dvoch pomerne tenkých lanách na vysokom vodiacom lane...
Pobrežie pokrývajú podľa môjho odhadu najčastejšie vŕby, ako by kráčali k vode.
Na brehu rieky sme stretli poľovníka z Vlčian, s dvomi loveckými psami. Len s veľkým úsilím majiteľa sa ich podarilo na chvíľu utíšiť pre fotografiu, inak radostne pobehovali. Vďaka za súhlas so zverejnením fotografie.
Z konca našej trasy popri Váhu sme sa vracali po hrádzi. Cestu nám skrížil túlavý pes, možno ešte šteňa. Jeho chovanie bolo dosť neobvyklé, možno sa stratil alebo sa ho niekto zbavil.
Boli sme radi, keď sme sa nalodili na kompu, smer Selice, prípadne Palárikovo...
Palárikovský park pri kaštieli sme si nechali na obdobie začiatku jari, čo môže byť veľmi skoro. Jedným z prvých príznakov jari je, u nás doma, vysievanie papriky... Zajtra kupujem semená...
