V tento deň sa konala aj iná, významnejšia turistická akcia, národný výstup na Kriváň, ktorého sa zúčastnilo 500 turistov. Podobne ako na Kriváni, aj my sme o jedenástej hodine zdolali Vápeč (956 m n.m.). Je to iba turistická odrobinka, ale stálo to za to.
Vápeč tak, ako sa ukazuje z cesty na Homôlku * detail vrcholovej skalnatej časti.
Z dediny Horná Poruba je oficiálny čas len hodina a pol, vzdialenosť 1 km, ale výškový rozdiel 563 m na tak malú vzdialenosť je celkom impozantný. Profil trasy je na stránke turistikaonline. Na internete sa dajú násť popisy výstupu na Vápeč, aj množstvo fotografií, ale samotná skúsenosť mi dala najviac.
Výstup je označený za stredne náročný, je to pravda, čo sa týka strmosti chodníka v jeho niektorých úsekoch, aj potrebnej opatrnosti pri zdolávaní vrcholu.
My sme si zvolili červenú značku z Poruby a zdá sa, že sme volili dobre. Chodník je vedený v celkom peknom a príjemnom prostredí lesa, pri daždi sa niektoré jeho úseky menia na potôčik, to bolo vidieť na zmytom lístí z chodníka.
Zaujímavý objekt na križovatke červenej a modrej značky * iný pohľad - obrovské okuliare.
Stúpanie po miesto spojenia s modrou značkou je značné, povedal by som, že až na technickú hranicu ohybnosti členkového kĺbu... Ako sme sa pri návrate modrou značkou presvedčili, aj výstup modrou je podobne náročný a možno ešte nepríjemnejší pre skalné úseky na začiatku a v strmine pred spojením s červenou dosť šmykľavý terén. Nakoniec, je to vec názoru a preferencií.
Až do sedla Palúch sme boli na trase sami, tam sme stretli dvoch českých diaľkových turistov, ktorí boli na pochode z Ilavy na Homôlku.
Asi v polovici trasy sa ukázala prvá vyhliadka na obec Horná Poruba.
Najkrajší úsek výstupu, mierne stúpanie a možnosť obdivovať skalné útvary vrcholových brál.
-
Stádo kráv bolo pred obedom nepokojné, stále bučali, ale pohľad na sedlo a lúky bol príjemný.
Pod skalami sa vytvorila skalná rieka...
-
Skalnaté predstavenie, krátko pred dosiahnutím sedla Palúch.
Záverečný úsek je už iba lozenie po skalách...
Jeden z pilierov vrcholu.
Krátka cestička k vyvrcholeniu pochodu...
Na rozdiel od Sivého vrchu som si tentokrát dal záležať na vrcholovej fotografii, ale na zápis do knihy návštev sa akosi pozabudlo...
Na vrchole sme stretli ďalšiu dvojicu "domácich" turistov, ktorý len tak, pre dobrý pocit a kondičku brázdia okolité hory. Jeden z nich vraj zachraňoval zraneného človeka pri jednej zo silvestrovských slávností na vrchu Vápeč.
Prišla na to reč náhodou, práve keď vystúpili hore, môj mobil nejakým nedopatrením z neblokovanej klávesnice vytočil číslo 150 a keďže som o tom nevedel, zavolali mi späť... Musel som vysvetľovať situáciu a ubezpečiť ich, že som absolútne v poriadku a nič mi nechýba. Aj tak ich prejavená starostlivosť a záujem boli príjemným poznaním...
Keď sme sa vracali späť, stretali sme rodiny s deťmi, a ďalších turistov smerujúcich na vrchol. Bolo nám fajn, lebo slnko medzitým začalo riadne pripekať a my sme to už mali za sebou. Bol to krásny deň a pekná túra, aj keď to nebol masový Kriváň...
