Myšlienka splavnenia Váhu znovu ožila v 90. rokoch. Bola postavená priehrada v Kráľovej nad Váhom a neskôr čiastočne aj priehrada v Seliciach. Čiastočne preto, že asi v polovici šírky toku je plavebná komora 110x24 m a elektráreň. Zbývajúca časť toku je jednoducho prehradená. Pri vyššej hladine voda preteká cez prepad voľne, bez využitia. Práve ten prepad vody ma prilákal do Selíc v tomto nevhodnom čase.
Viac podrobností o splavnení dolného Váhu je v mojom staršom článku. Pre úplnosť ešte dodávam, že na ministerstve a ŠVP stále existuje trochu zabudnutá "koncepcia splavnenia Váhu". Menia a posúvajú sa z času na čas iba koncové termíny jednotlivých etáp. Ani členstvo v EÚ neprinieslo oživenie, bez peňazí sa nič nepohne... Inak je na tomto fronte dopravy u nás pokoj. Staviame diaľnice, zanedbávame železnice a voda len tečie a tečie...
Načasovanie nášho výletu k prehradeniu Váhu v Seliciach nebolo najšťastnejšie. Teplota nečakane stúpla na 8°C a sneh sa odporúčal do sezónnych lovíšť. Aj v okolí Váhu ostali z neho len figurálne obrazce a rozmoknutý terén.
Najlepší prístup zo Selíc je po ceste smerom k lokalite s názvom Mlynárske domčeky. Vedie tam betónová cesta, trochu rozbitá, ale dá sa prejsť. Inú alternatívu v takomto čase je lepšie neskúšať. V neďalekom jazierku je ešte ľad, čo skrýva starý bicykel.
Obloha bola sfarbená ako na objednávku.
Dospelé stromy si vychovávajú svoj dorast.
To biele v koľajach je sneh v štádiu tesne pred úplným roztopením. Zem naokolo je rozmrznutá a napitá snehovicou. Takáto bola prístupová cesta od hrádze k priehrade. Keď som chcel vidieť, tak som musel vstúpiť. Už dávno som si neužil tak prvotriedneho blata, ktoré som mal po návrate hádam aj za ušami.
Konečne potešenie pre oči a hukot pre uši.
Moja prítomnosť vyrušila niekoľko vtákov. Rozhodli sa preletieť vyššie. Zo zvere nám na hrádzi prebehlo iba niekoľko zajacov a pri spiatočnej ceste tri srnky prebehli z lesa do polí. V tej chvíli som už mal fotoaparát odložený.
Selická hrádza je vymyslená tak, aby nebránila prípadnému dokončeniu priehrady. Časť je postavená kolmo na prúd vody zvyšok v smere prúdu.
Dvojstupňový prepad je navrhnutý tak, aby okysličoval vodu.
Vodná triešť z blízka budí dojem vznášania sa v oblakoch.
Oblúk prepadu sa trblietal v slnečnom protisvetle.
Pokojné krivky prvého stupňa prepadu.
Polovičný profil priehradnej vodnej elektrárne s riadiacou vežou plavebnej komory.
Návrat popri šírych poliach.
V diaľke svieti v zapadajúcom slnku Selický kostol. Na rovine dovidieť ďaleko. Celková dĺžka tejto vychádzky bola približne 7 km.
-Satelitný pohľad na VD Selice-
