V spomienkach na vlaňajšie leto v Roháčoch sa vydávame zo Zuberca autom cez Huty do Veľkého Borového. Už aj cesta cez Huty je zážitkom - úzke cestičky, stúpanie a klesanie. Pri penzióne vo Veľkom Borovom zaparkujem auto, vzápätí ma vyháňajú, že keď tam nie som ubytovaný, tak nemôžem u nich parkovať... Posúvam sa o kúsok nižšie, k potoku.
Obloha neveští príliš jasný deň, ale pri fotografovaní krajiny mám radšej mraky (z ktorých neprší).
Je 10:20 a sme odhodlaní zdolať obe doliny. Podľa mapy odhadovaná dĺžka okruhu cez Kvačiansku dolinu, pod lesom k Prosieckej a návrat cez náhornú plošinu Svorad - asi 16 km.
10:50 – Miesto zvané Oblazy pri sútoku riečky Hutianky, Borovianky a Ráztočianky dýcha atmosférou starých čias.
V zrubovej stavbe je funkčné vodné koleso a zrekonštruovaný starý gáter.
Voda pre koleso mlyna je zvedená kanálikom z tejto zdrže. V lete nádherné prostredie, v zime by som tam asi nechcel bývať...
Žiť v drevenom zrube, variť na peci, nosiť vodu z prameňa a v noci počítať hviezdy v šumení vodopádu...
Po exkurzii v mlyne vystupujeme na starú cestu vysoko položenú nad údolím, v ktorom tečie riečka Kvačianka.
12:15 - Z vyhliadkových plošín možno vidieť do hlbočiny k rieke, ale aj zaujímavé skalné útvary. Tento v mojej fantázii predstavuje tvár ducha hôr...
12:55 - Na konci doliny sa otvára zelené údolie s dedinkou Kvačany.
13:09 – Pri pohľade späť, na začiatok hrebeňa Roháčov vidíme na pozadí oblakov Sivý vrch.
13:17 - Na lúkach pod lesom sa pasie dobytčie stádo. Prechádzame popod les, zle značeným a neudržiavaným chodníkom z Kvačianskej doliny do Prosieckej.
13:48 - Nad Prosiekom sa núka pohľad aj na Liptovskú Maru.
14:49 – Po dosiahnutí ústia Prosieckej doliny vyťahujeme z batohov klobásu a iné jednoduché potraviny vhodné na túru. Inak, je horúci deň, preto sa zásoby vody dosť stenčili. Po občerstvení vstupujeme do Prosieckej doliny. Vieme presne, čo nás v nej čaká, lebo sme ju už prešli pred pár rokmi. Najkrajší je začiatok doliny.
15:59 - Odbočku k vodopádu nevynecháme, ideme sa jemne osviežiť pohľadom na padajúcu vodu.
S vodou je to tu tak – po daždi tečie celou dolinou, inak je horná časť skalnatého potoka suchá a voda vyviera z podzemia až v poslednej tretine doliny. A je veľmi studená. Keď sme boli v doline prvýkrát, mali sme málo vody, tak som sa pri návrate napil z tejto vyvieračky – tri dni som nevedel rozprávať...
16:28 – Zdolávame exponovaný úsek pred výstupom na náhornú plošinu Svorad.
16:46 - Svorad otvára svoju náruč a je to príjemná zmena po stiesnených priestoroch skalnatej doliny.
17:22 – Návrat do Veľkého Borového v pravý čas. Dedinka s kostolíkom čaká na letnú búrku. Presné načasovanie. Hneď, ako sme nasadli do auta, začína pršať, ba čo, liať ako z krhle.
Vraciame sa do Zuberca v daždi cez Huty, unavení, ale spokojní s našim výkonom.
