Ja nemám nič, čo by som k tomu dodal. Krásna Hôrka bola kedysi skoro ako pútnické miesto, ktoré navštevovali školské výpravy, pracovné kolektívy, ale aj individuálni turisti v rámci rodín. Do tej poslednej kategórie patrí aj náš výlet na Krásnu Hôrku v roku 2007. Keďže je všetko jasné, škoda ďalších slov...
Na Krásnu Hôrku sme odchádzali z neďalekého Štítnika.
Z diaľky hradu dominujú (minulý čas) typické tvary striech.
Na ceste ku hradu znie harmonika.
Vstupná brána.
Pohľady pod hrad.
Kaplnka pred vstupom.
Symbol starých čias a mladosť.
V interiéri mali takéto kovové exponáty šancu.
Menšiu už takéto.
A ktovie, ako pochodila basa?
Vystupujeme do vyšších sfér, do hradnej veže.
Šindlová strecha už našla svoj popol.
Čo si myslí krásna pani?
Chodbami zostupujeme aj do podzemia.
Zo zbierky sôch. Tejto krásavici som domaľoval oči. Na alternatívnom obrázku je v originále, bez nich.
Prehliadku interérov končíme v hradnej kaplnke.
Hradné uličky a nádvoria.
Krásna Hôrka mávala svoje čaro. Dúfajme, že si ho obnoví a bude ešte krajšia. Síce menej historická, ale príjemná. Požiare hradov v minulosti neboli zriedkavé a často znamenali ich zánik. Tak aj tento požiar sa zapíše do dobovej histórie, ale nesmie znamenať zánik hradu.
Foto na pamiatku (1964)
