Priznávam sa, že ma zlákala kontroverzná výstava Paola Schmidlina v River Gallery. Podrobne o tom referoval Roman Brna vo svojom článku o dekadencii, tak ja iba okrajovo.
Mojim cieľom bolo uvidieť Bratislavu mojimi očami. Je malá, ale zároveň tak veľká a mnohotvárna, že je takmer nemožné ju popísať na dvanástich fotografiách. Možno by stačilo každý deň dvanásť... Keby som chcel súťažiť, na začiatku by som si objednal helikoptéru na letecké snímky. A potom by som bol v rozpakoch, čo ďalej.
Takže, tu je moja zredukovaná súťažná kolekcia (sám so sebou), má označenie 04:BA a je úzko lokalizovaná medzi Dunaj a hrad. Čo som videl?
PKO už má zelenú.
Sú veci medzi nebom a zemou a sú veci nad PKO.
Strata perspektívy...
Lampa s pokazeným hríbom (klasickou žiarovkou). O kus ďalej sú už ploché LED svietidlá.
PKO je stále miestom pre kultúrnu tvorbu. Téma: Vzlet sokola, či vták Fénix?
Sú dni, keď je všetko vo hviezdach a dni keď máme hlavu v oblakoch.
Virtuálna realita I. River Park, centrum.
Virtuálna realita II. Tamtiež.
Virtuálna realita III. okno do duše. (Dance School).
Dekadencia, pesimizmus, skepsa, nuda? (Paolo Schmidlin).
Z diela slovenského autora Michala Černušáka (River Gallery).
Výrez z diela Michala Černušáka (vzdušná kopulácia lietajúcich strojov :).
Výrez z diela - príroda a človek.
River Park končí v inom storočí. Každý deň na Hornbachu v Ružinove. Vedľa tunela je schodište na Žižkovu ulicu.
Tam je skryté víťazstvo prírody nad dielom človeka.
Žižkova ulica vo virtualite.
Žižkovský borec-lezec (trénovaná muskulatúra), realita cintorínskej hradby.
Návrat k prírode.
A moja bodka za správami zo Žižkovej ulice.
