Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a priamo poviem, že som bol prekvapený samotnou architektúrou, ktorá je síce moderná, ale citlivo zladená a zasadená na nábreží Dunaja a tvorí dokonalý vzájomný súlad. Druhým prekvapením boli ľudia. Bratislavčania i turisti spontánne prijali toto miesto za svoje, spolu so slnkom, ktoré nám už niekoľko týždňov chýbalo.
Prekvapuje ma aj dokonalá súhra Národného divadla s celým komplexom a hádam najväčším prekvapením pre mňa bol Štefánik, aj so svojim Československým levom. Pozitívne je, že na pylóne je plaketa s textom Pittsbursej dohody, čo jednoznačne prispieva k úcte k histórii, ktorú tento obelisk predstavuje. Štefániková nadživotná veľkosť zase perfektne symbolizuje význam jeho osobnosti pre nás i pre históriu kontinetu.
Celý komplex Eurovea mi pripomenul Svet. V náznakoch ma priviedol do Benátok, na nádvorie Louvru v Paríži, aj na Waterfront vo Vallette na Malte. Chcem tým povedať, že je to miesto, ktoré už má svoj "genius loci" krátko po otvorení a spája Bratislavu so svetom na vyššej úrovni. Bratislava, aj keď malá, je v mnohých ohľadoch svojská a milá, na žiadne iné mesto sa nesnaží podobať, ale z krásy každého má kúsok.
V sobotu mal Dunaj v Bratislave kulminovať a zobral si aj svoju daň z nového nábrežia Eurovea... Časť našej zeme odplaví do Budapešti ako pozdrav.
Zhora priplávala ponorka...
Pod starým mostom, kde sa končí jeho história...
Ktovie dokedy sa ešte budú dať urobiť takéto zábery?
Vstupujeme dovnútra...
Neviem, čo tam ľudia kupujú, žiaden obchod som si nevšimol, iba samý textil...
Aha, ešte aj La Défens v Paríži mi toto miesto pripomenulo...
Nechávame tu generála Štefánika strážiť našu budúcnosť.
Odchádzame na koncert starej hudby MUSICA AETERNA s Mozartom a Schumannom...
Míňame "Umelka pub" a sme v realite...
