Jan Werich svojho času o humore povedal: "Humor je boj s lidskou hloupostí. V tomto boji nemůžeme nikdy vyhrát. Ale nikdy v něm nesmíme ustat. Ovšem pozor na zmýlenou. Ten, koho považujeme za blbce, považuje za blbce nás. Jde o to se nevyvraždit." Aby nedošlo k omylu, nechcem tu mudrovať o humore, ani o satire.
Humoru je v blogoch habadej, dokonca aj tam, kde by to človek až tak nečakal. A to je dobre, lebo smiech lieči. Bohužiaľ, ja v tejto obrazovej spomienke na krátku zastávku v Kremnici nemám veľa "smiechot". Len suché a niekedy aj nemiestne komentáre, ako zvyčajne. Proste prišiel, videl, nafotil... Po latinsky Veni vidi vici.
Najprv trochu o Kremnici - Dolná ulica, kde všetko začína.
V Kremnici je všade vidieť históriu.
Odstredivé tendecie, von z centra.
Komíny bez dymu a "dym" bez komínov.
Zelovoc. Kedysi sme nakupovali zeleninu a ovocie v Zelovoci. Tak sa to volalo všade. Zelenina tam bývala len počas domácej sezóny. Rajčiny v lete, z našich polí, preto boli chutné. Mimosezónne boli iba banány a južné ovocie. To už nebolo takej domácej kvality, ale voňalo diaľkami. Dnes si rajčiny môžeme kúpiť aj na Vianoce. Nemajú síce chuť, ani vôňu rajčín, hádam len tú červenú farbu. Tak sa o tom píše aj v Heviho diári.
Ten dom ma zaujal. Vlastne je to klasický "Obchodný dom".
Kremnická "zlatá ulička".
Skutočnou pýchou mesta sú hradby a staré námestie.
Gagy sú za dverami...
Ráčte vstúpiť.
Uvítací výbor je hneď za bránou. Strhujúce melódie nás vracajú do detstva.
Fantastic v chládku pod bránou.
A je to tu, neďaleko čiernej madony stretáme čierno-biele postavy.
V stánku neďaleko Labyrintu ponúkajú zemiakové dvojičky.
V Labyrinte o chvíľu začína krst knihy aforizmov Ondreja Kalamára s Danielom Hevierom. Aj by sme išli, ale šetríme čas a peniaze... Popravde, ešte nás čaká organový koncert v Kunešove.
Kráčame ulicou slávnych nosov a ťažko odolávame veštiarni.
Gagy sú aj veľkým jarmokom. V jednom stánku ponúkli aj zrkadlo.
Drobizg u sochy sa nedá mýliť vo svojich hrách.
Oproti stál stánok s fujarami a píšťalkami. Nádherne zdobené. Škoda, že už jednu fujaru mám v "hudobnom" kútiku, inak by som sa možno nechal nahovoriť.
V umeleckom stánku skromne vystavuje maliar aj svoju paletu.
Tu mi srdce poskočilo, spájkovačku z Lídla mám v dielni aj ja.
Všetko raz končí, aj festival humoru a satiry. Všetkým sa ospravedlňujm, ale na gagoch musí byť všetko s humorom...
