Zvláštne je to, na prvý pohľad, s bratislavskou architektúrou. Zničili sme si (nám) mnohé staré domy, ktoré by sa po dlhšom čase stali pamiatkami. Zbúrali nám zopár pamätníkov, ale rastú nové, ktoré sú obrazom doby. Históriu však treba poznať, nie sa do nej vracať. Bohužiaľ, niekedy to vypáli naopak.
Nechajme však veľké úvahy a kto chce, nech sa ide so mnou prejsť po meste našich miest, ako som to nedávno prešiel s našimi aj ja. Moje pohľady som sa snažil miestami okoreniť impresiami z "fotošopu". Tak mi to lepšie vyjadrilo náladu.
Fotoaparát som vytiahol v starom centre. Ako inak, vypálilo to dosť rušivo a "nekompozične". Nejako však treba začať a nevyjsť s najkrajšou fotkou hneď na začiatku. Lebo toto nie je prehliadka samostatných fotografií, ale skoro seriál, ktorý má začiatok, smer a cestu k cieľu.
Máme šťastie, pod Ganymedovou fontánou hrá muzika. Seriál je teda hneď na začiatku ozvučený (zapni zvuk v predstavách).
Niekedy sa podaria zvláštne kombinácie, ako napríklad tu cikajúca rybička z fontány a bubeník.
Slnko na dláždených mestských koridoroch kreslí svoju predstavu o meste a ľuďoch.
Pristupujeme na jeho hru...
Na Panské!
Na Panskej ulici č. 19 sa zastavujeme, vystavuje tu svoje fotografie David La Chapelle. Vnútri je dovolené fotografovať, mám niekoľko rozhodujúcich záberov, ale... David okrem iného fotografuje inscenované biblické výjavy v súčasných reáliách, so súčasnými hereckými a inými "hviezdami". Zaujímavé sú fotografie akoby vznášajúcich sa postáv vo vode. La Chapelle fotografoval Andyho Varhola, istý vplyv a príbuznosť tam možno badať. (Nie je to môj obľúbený štýl :)
Aj takáto je Bratislava na svojom turistickom suvenírovom blšom trhu v centre.
Znežnená dlažba dáva možnosť voľného výdychu.
Heš! Sme späť. Žeriav asistuje na stavbe oproti Redute, ktorá by mala byť zrekonštruovaná do konca roku.
Toto je názorný príklad, ako môže byť fotografia manipulatívna. Ten pán vôbec nie je spoločensky unavený, ani ospalý. Práve si zaviazal rozviazanú šnúrku na topánke. Lepší je aj tam suchý zips.
Až ma tak striaslo, vraj môj Canon je vhodný pre laika. Nevadí, som amatér a kto je viac?
Billa ešte nestavia mrakodrapy, aj keď by sa to tak mohlo zdať. Tak ďaleko ešte nie sme.
Od istého času mám trému, keď uverejňujem fotografie z Petržalky. Radšej pomlčím, ako ma vtedy gordias skritizovala. Napriek tomu je Petržalka ako rozvíjajúci sa kvet pri bratislavských koridoroch.
Zatiaľ tu stojí moderný komplex, v plnej symbióze, hoci aj pri ležiacom mediálnom tuneli.
V Česku sa hovorí: I mistr tesař se utne", ale aj snaha vyniknúť občas vyústi do excentrických architektonických prvkov.
Blížime sa k najrozsiahlejšiemu dopravnému koridoru mesta. Začína to Dunajom, pokračuje starými cestami, novými diaľnicami a končí starou železnicou. Chýba len metro. Našťastie, lebo z metra pod zemou nie je nič vidieť. Tak pokračujeme po najstaršom zachovanom (zatiaľ) moste (len) pre peších a cyklistov.
Dunajské dominanty začínajú modernou, ktorá vyrástla napriek mnohým hlasom.
Hneď za outú sa vypína najkrajšie a najidentifikovateľnejšie UFO na svete.
Za ním sa čnie nad stromami naša najkrajšia neprehliadnuteľná vizitka, Bratislavský biely hrad.
Kamzičia ihla je najväčším hromozvodom Bratislavy. Tu som ju umiestnil nad strechu "bývalého" futbalového štadióna v Petržalke.
Fascinujúci pohľad do spätného zrkadla, ako zhrnutie petržalských pohľadov.
Nový most, povýšený na najnovší a pomenovaný po Apolke.
V plnom historickom a technologickom kontraste.
Bez slov a bez mostovky.
Na druhej strane sa čaká na snímanie lešenia z Dómu sv. Martina.
Škola, familiárne zvaná "Fajnorka", vychovala mnoho generácií strojárov a šikovných ľudí do praxe. Pred 50-timi rokmi aj mňa vypustila zo 4. B triedy do sveta.
Hrad, práve teraz mimo centra aktuálneho vývoja v politike.
V závere odbočujem na Fazuľovú ulicu. Len tak, aj tam v AQA sa stretávajú starí známi.
Úplne na záver - semafóry Blumentálu.
Bratislavský seriál je nekonečný, vždy sa nájde niečo nové...
