Vyšiel som si na vychádzku s fotoaparátom po veľmi blízkom okolí, len tu na sídlisko. Na prvej križovatke stoja zaľúbenci. Dve autá si padli do oka a vzápätí sa do seba buchli. Naozaj. Asistovala polícia, nechcel som im liezť do kapusty, tak fotku nemám... Skončilo to pomerne šťastne, ľahkými odreninami laku a rozbitými svetlometmi.
Sídliskové mačky vyliezajú zo svojich zimných úkrytov a mačacím spôsobom vyhľadávajú teplé slnečné polohy na sladké vyhrievanie.
Mačka bez mena s domovským právom k susednému bloku je moja známa. Ľavú zadnú nohu má po úraze kratšiu. Neviem, či jej ju odhryzol potkan, alebo o časť nohy prišla pri dopravnej nehode. Statočne to znáša, na nikoho sa nehnevá. Žije svoj druhý mačací život...
O kúsok ďalej na prehriatej zemi sa slní spokojnejšia čierna mačka. Možno má meno, možno nie. Nepoznám ju. Pre mňa sú všetky čierne mačky čierne... A prinášajú mi šťastie...
Tam kde sa vyhrievajú mačky, tam je najteplejšie na okolí. Predzahrádka toho domu je ukrytá v závetrí a rastlinky sa tam po zime zobúdzajú ako prvé.
Samozrejme, medzi prvými musia byť snežienky.
Tie ďalšie už po mene nepoznám... Kto vie, dosadí si ten správny názov.
Ostro žlté zblízka...
Jemné žlto-biele...
Nakoniec osviežujúce modré...
Jar je tu...
Kto má šancu, nech sa zaľúbi,
jar ho v tom iste podporí.
Volanty áut radšej držte pevne
a zrak venujte len svojej ceste.
Nie každé buchnutie sa skončí ľahkými odreninami.
