Tretia októbrová sobota bola na jesenné výlety ako stvorená. Myslím si, že fotografie, ktoré som si doniesol z približne 5 kilometrovej trasy popri Váhu, netreba vôbec komentovať. A keď, tak len náznakmi.
Aby bolo jasné, do lesa sme vstúpili vo Vlčanoch, odtiaľ sme išli lesnými cestami až k vodnému dielu Selice a späť. Medveďa sme nestretli, len niekoľko cykloturistov. Plavba na Váhu sa nekonala, pracovala iba vodná elektráreň.
Nasledovnú časozbernú os v obrazoch som zbieral celú hodinu, vy si ju môžete zopakovať v priebehu niekoľko minút. Ako na koni. Možno sa zastavíte pri niektorej fotke dlhšie a ostatné ustúpia do úzadia, ale to nevadí. Stačí aj jedna...
Zákaz vjazdu do lesa je starý a nenápadne skrytý. Stretli sme tam len dve autá.
Jesenné slnko pôsobí na les ako rentgen na naše kosti.
Za slnečného svitu v prítmí lesa vyniknú kontrasty.
Takéto pozadie príde vhod pri detailoch.
Žltnúce lístie vysokých stromov ladí s modrou oblohou.
Niektorým listom sa ešte príliš nechce do zimného spánku.
Prevaha slnka v riedkom lese.
Lesy v tomto území sú zväčša umelo vysádzané, ale na prívetivosti im to nič neberie.
Dostali sme sa k vode. Svetlý bod na druhej strane rieky som si dovolil zarámovať do strašidelných klepiet.
Asi v polovici cesty je miestečko pre príjemné posedenie a zrejme aj pre spoločenské stretnutia. K dispozícii je aj WC búdka zadarmo.
Jeseň na hladine Váhu.
Plody ponechané na horšie časy.
Takmer letný deň a rozkvitnuté kvety v podraste vytiahli do lesa včely, ale aj zopár motýľov.
Jeseň na hladine, ako pocukrovaná.
Aby sme sa nemýlili, odraz vo vode je jemne rozhýbaný.
Blížime sa k otočke našej cesty. V areáli vodného diela nás víta ostražitý strážca - vlčiak.
Plavebná komora zíva prázdnotou.
Výškové body obsadili vtáci. My sa vraciame späť. Ak sa vraciame po tej istej trase, zvyčajne fotografujem len cestou tam. Sú však aj výnimky.
Krásnu jazdkyňu na koni nestretávame každý deň.
Pekný deň vo Vlčanoch.
...
