Našou dovolenkou roka a hlavným rodinným výletom pre obnovenie starších zážitkov mala byť návšteva Drážďan a pre nové zážitky pobyt v Česko-Saskom Švajčiarsku. To sa nám nepodarilo zorganizovať, akcia sa posúva na ďalší rok. Ostal nám domáci dovolenkový pobyt v Dudinciach s výletom do blízkeho Maďarska. Bola to vlastne naša jediná zahraničná cesta. Našťastie, Slovensko je nádherné a tak mnohotvárne, že sme sa tu vôbec nenudili. Rok 2010 sa mi zapísal do kroniky ako dobrý rok. Mojou kronikou je fotoarchív...
Na Nový rok bola vodná nádrž Kráľová ešte bez ľadu a snehu.
V Zelenči majú moderný kostol s novým organom. Bohužiaľ, pri návšteve 3. januára sme sa do vnútra nedostali.
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana v Trsticiach začína meniť farbu (4. január).
24. januára je už okolie vodnej nádrže Kráľová pod snehom.
Aj na rovine sa konajú zimné radovánky.
Trnava je pekné, historické mesto. To sa musí uznať či je deň, alebo noc (február).
Kostol v Galante na maľbe P. Kohúta. Z výstavy obrazov v Dome Matice slovenskej v Galante.
Zo Šale do Trstíc sa ide cez Kráľov Brod. Tečie tam Stará Čierna Voda, pri jej meandroch rastú vysoké topole. Malá riečka, ale občas hrozí záplavami.
Za Kráľovým Brodom sa rozsypala pšenica...
Vtáči deň na Gedre bol husto obsadený na zemi i vo vzduchu (marec).
Daždivé počasie zamokrilo polia na rovine až tak, že sa niektoré miesta stali na čas lovišťom labutí.
Pes je skoro všade tam, kde je človek. Títo dvaja sú zo psieho útulku na brehu rieky Nitra neďaleko Šurian.
Veľkú noc sme vlani oslávili pochodom z Oponíc do Lefantoviec, s návštevou Oponického hradu (apríl).
Tu sme videli aj prvých poslov jari.
Biele skaly nad Lefantovcami.
Z času na čas sa zastavíme pri ruinách kláštora Máriačalád neďaleko Podhájskej. Rozprávalo sa, že odtiaľ viedla tajná podzemná chodba až do kláštora v Hronskom Beňadiku. Kúsok podzemnej chodby je vidieť dodnes, je tak veľká, že by tadial prešiel hádam aj konský povoz. Na trase tunela v katastri obce Trávnica bol tiež kláštor, z ktorého vraj po vzniku ČSR odvážal ktosi plné vozy zlatých monštrancií (ústne podanie).
Hrozí, že ruiny sa úplne rozpadnú, ale v ostatnom čase tu badať isté známky aktivít. Historickú podobu kláštora možno vidieť na wikipedii.
V trnavskom Maxe bola súťaž "lezúňov" na krátkej trati...
V závere apríla nám dominovala Nitra. Tvár zo súsošia pred Piaristickým kostolom.
Na koncertoch Ars Organi sme si vypočuli Davida Di Fiore u Piaristov a Istvána Mátyása z Maďarska v evanjelickom kostole sv. Ducha.
Z Dudiniec je to do Maďarska takpovediac na skok. Už dávnejšie sme chceli vidieť skanzen vo Svätom Ondreji (Szentendre). Rozsiahly skanzen obsahuje ľudové stavby a predstavuje život v minulosti zo všetkých kútov Maďarska. Jeden zo spôsobov ľudového zobrazenia ukrižovania v skanzene (máj).
Netušil som, že veterné mlyny stáli aj v Maďarsku.
Na ceste zo Szentendre je Višegrád.
Bodku za Maďarskom sme urobili pod kupolou Ostrihomskej katedrály.
Pohoda v Dudinciach (Deňa). Dudince sú vhodným východiskom do blízkeho Maďarska, i do slovenského okolia. Neďaleko je zaujímavá obec Hrušov s kalváriou a rozhľadňou, hrad Čabraď a nie je to ďaleko ani do Krupiny.
Mostík na Čabraď.
Na prvom nádvorí hradu.
Krupinská Vartovka. To auto nie je naše, použili sme vlastné nohy (čiastočne), odmenou bol jeden prisatý kliešť, lebo na chodníku ležala lenivá koza a museli sme ju obísť cez nepokosenú lúku.
Maďarské kočkovité figuríny na ulici v Győri...
A tamtiež nahý veslár s ošúchaným pip.kom, zrejme obchytaný pre šťastie dievčat, ako prs Júlie vo Verone...
Cestou na otvorenie estakády v P. Bystrici sa nám naskytol takýto pekný výhľad na Trenčiansky hrad.
Prvýkrát a asi aj naposledy pešo na diaľnici.
Pohoda okolo novej Eurovey (jún).
Smolenice nie sú ďaleko a robia tam dobrú pizzu.
Futuristická Bratislava.
Majstrovstvá sveta v bezmotorovom lietaní v Prievidzi dali zabrať letnou horúčavou aj nám pozemským pozorovateľom (júl).
S neuveriteľnou ľahkosťou lietala táto vzdušná trojkolka...
Pre zmenu bratislavský "súdok". My sme mali kedysi doma na dvore podobný holubník.
Ktovie čo si myslí náš kamenný kráľ Štefan, sediaci na konci pešej zóny v Šamoríne?
A náš bronzový kráľ Svätopluk na hrade sa pevne drží svojho koňa.
Časy sa menia a s nimi aj niektoré panorámy.
September nás zaviedol do predčasne zasnežených Tatier. Na horskom priechode je "radostné", byť zavesený za takýmto "vtipným" dlháňom. Ktovie, čo hovoria "dámy" na vyhradených parkoviskách.
Aj takéto je Strečno, ak práve nesedíte za volantom (september).
Aspoň raz do roka treba navštíviť arborétum v Mlyňanoch (október)
Naozaj, aj takýto zakvitnutý bol minuloročný október.
Pajštún, aj so spomienkou na môj prvý výstup na hrad v roku 1958 (november).
Tretí zľava je vychovávateľ z internátu. V hornom rade si spomínam na tri mená (vrátane môjho). O ostatných by som musel porozmýšľať spolu s Pamätnicou školy na roky 1903-2003. Tento rok uplynie 50 rokov od našich maturít. Bola to dobrá škola.
Podľa tejto decembrovej mačky by ste si mohli myslieť, že ten rok bol na kočku... Nie je to tak, ja mám kočky rád a rok to bol dobrý, len škoda že sa ich už toľko minulo :). Čas vraj neexistuje, len sme si ho vymysleli, ale napriek tomu plynie stále jedným smerom. Niekedy pomaly, inokedy cvalom. Teším sa na prúd času 2011.
