Okolo priehrady v Kráľovej nad Váhom sú lesíky, ktoré už majú svoju jarnú podobu. Zatiaľ veľmi jemnú, listy sú v detskom veku, nedorástli do dospeláckej veľkosti. Vidieť to aj na jemnejších odtieňoch zelenej. Na týchto vetvičkách onedlho zakvitnú agátové kvety a včelám začne pravý raj a veľká drina zároveň.
Neďaleko už rozkvitol prvý orgován, neklamný znak príchodu mája.
Dolu v podraste lesa, v tráve sa náhlia slimáky za svojimi jarnými povinnosťami.
Aj takýto krásavec s tykadlami sa kamsi ponáhľa. Zastavil sa len na chvíľu, keď som sa priblížil s objektívom na makro vzdialenosť. Zahral mi na chvíľu mŕtveho chrobáka. Presne to som potreboval.
Nasledujúce náladovky sú už z blízkosti vodnej hladiny. Na úvod fotka s názvom - Človek a príroda v kontrastoch.
Vodná hladina jemne rozčerená stredne silným vetríkom. Na pokraji vody sa rozrastá vrbina.
Dôležité upozornenie!
Niektoré z ďalších obrázkov nie sú vhodné pre mládež pod 12 rokov ani pre slabšie povahy. Rolujte dolu len na vlastné riziko.
Stretnúť v noci takúto vodnú príšeru, aj by som sa naľakal. Zdá sa, že sa nápadne podobá na tú z jazera Loch Ness v Škótsku. Možno aj tá je z dreva...
O kúsok ďalej som natrafil na hrozný nález. Bude to prípad pre patológa? Hlava sa nenašla.
Zdá sa, že dnes mám šťastie na samé vodné príšery. Ešte dobre, že sú vyvrhnuté na brehu a zdá sa, že nehybné. Posledný boj a koniec ju prekvapil s otvorenou tlamou.
Akýsi predpotopný vtákopysk ostal v smrteľnej agónii so vztýčenou hlavou. Bez mozgu.
Z pozostatkov tohto tvora sa nedá presne určiť, o aký druh ide, ale vo vode by som ho nechcel stretnúť.
Koniec hororovej časti. Pokračovanie je bez rizika.
Na "pláži" sa vždy nájdu aj nejaké pozostatky po našich súčasníkoch.
Gordický uzol čaká na vojvodcu s mečom. Alebo upratovaciu čatu.
Na záver - najmenší kvietok na neďalekej lúke. Kvet má asi 6 mm.
Nech žije 1. máj 2006
