V rubrike poézia som si práve prečítal báseň "Pieskovec v šere", som z nej tak naladený, že sa na moje dnešné obrazové spomienky snažím pozerať z poetického uhla... Prechádzam miestom, len tak... hrádzou vodného diela Kráľová a pod nohami sa z trávy vynorí prázdna ulita.
Na prázdnej štrkovej pláži zdvíham mušľu, mušľu matku a jej mŕtve deti. Netušil som, že sa takto rodia malé mušličky. Už to viem...
Otváram jej vnútro, v ktorom čosi hrká. Je to perla, obrovská sladkovodná perla... Bola to úžasne plodná perlorodka.
Blízko vodnej hladiny, v závetrí, tam kde ešte donedávna rástla vrbina, som našiel taký zelený šalátik. Jar sa blíži.
Drobné rastlinky by sa už zelenali, zatiaľ sa im však darí aj červenieť... Pri chôdzi nám spestrujú pohľad dolu. Sú zašliapnuté, ale vstávajú, krok za krokom.
Na druhom konci jazera trónili kŕdle kačíc, na návštevu neboli pripravené, radšej sa zdvihli, dali sa do letu k stredu jazera.
V suchej tráve sa pokúsila o šťastie malá hubka...
Brehy jazera sú bohatým náleziskom naplavených kmeňov stromov a dreva v rôznom štádiu rozkladu. Takáto je štruktúra čiastočne zjedeného stromu.
O kúsok ďalej sa objímajú nejakí blíženci... Je to ich posledné objatie.
Každé prečo má svoje preto... Prečo nám divé kačky neveria? Lebo na nich strieľali poľovníci a zanechali na mieste neklamné znaky svojej vražednej snahy.
Miesto, ktoré mi poskytlo poetické fantázie sa volá Štrkovec. Tam, na druhom konci sa preto ťaží štrk.
Priesakové kanály ešte nie sú zelené...
Skromná zeleň a miniatúrny kvietok na hrádzi, chránený nie zákonom, ale kamenným kruhom ako Stonehenge v malom.
Záverečné metre vychádzky, fotoaparát už schovávam do tašky, keď začujem z diaľky husí gagot... Rýchlo ho opäť zapínam, je neskutočne pomalý... Ako naschvál, začne blikať kontrolka batérie, batéria vybitá. Možno ešte na pár záberov vydrží... Vydržala, ale iba na takýto celok. Bolo ich veľmi veľa, toľko pohromade som ich ešte nevidel. Na obrázku je iba menšia časť. Ešte smer: leteli z východu na západ. To znamená, že zima ešte nekončí... (to je len moja dedukcia :).
Medzitým sa začalo schyľovať k západu slnka. Vymenil som batérie, naozaj na posledný pohľad nad červenú hladinu.
... Nabudúce, už v zelenom....
