Tentokrát sme zmeškali termín, aj organizované sledovanie vtákov na Gedre, ktoré bolo v túto sobotu. Prišli sme až na záver, v čase obeda, keď už i vtáctvo malo svoj pokoj a siestu. Ušlo sa nám iba niekoľko pohľadov cez ďalekonosnú optiku Jána Gúgha zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Na môj teleobjektív to bolo príliš ďaleko, vodná plocha je rozľahlá a je plne pod vtáčou kontrolou. Tak tu teda prezentujem len všeobecný stav môjho aktuálneho videnia v lokalite.
Začínajúce otváranie pukov v poraste luhu, v detailnom priblížení.
Jednou z mála príležitostí vidieť vtáky v akcii, bol vysoký prelet dvoch labutí. Či leteli do inej vtáčej "reštaurácie" na obed, alebo len niekam do Šurian na návštevu, nevedno.
Aj v prízemí luhu je už prepletené nové so starým.
Mojim najkrajším úlovkom z vtáčieho raja je Babôčka pávie oko. Zapózovala mi ako na objednávku a ani jej to nepripadlo zťažka, keď ju slnko hrialo zhora, aj odrazom od vyhriatej skalky.
Aj vršky stromov Žitavského luhu pomaly ožívajú do novej sezóny.
Nepredpokladal by som, že na okraji prírodnej rezervácie "vtáčieho územia" sa nájde umelá vtáčia búdka, ale sú tam až dve. Niekto to má jednoduché s hniezdením.
Blyskáč jarný sa tu vyskytuje v skupinách a farebne osviežuje okraje lesa. V záhradách a na poliach je považovaný za burinu - zničiť ho možno iba odvodnením pôdy.
Pri prechádzaní okolo meandra počuť žblnkot žabiek a neúnavný spev vtákov.
Na zatopenie lúk, kadiaľ viedol kedysi tok Žitavy, sa vpúšťa voda z hlavného toku rieky a prepúšťa sa stavidlom na odtoku, aby boli podmienky zatopenia optimálne, podobné ako pri pôvodných pomeroch v území.
Keďže nás vtáky tohto Žitavského luhu nepotešili svojou aktivitou, presunuli sme sa k vodnej nádrži vo Vrábľoch.
Hneď na začiatok sa tu predviedli divé kačky.
Pokojné labute.
A potápky chochlaté nám predviedli svoje jarné tance.
Nebudem rušiť, sledujte svadobný tanec, pri ktorom sa potápky navzájom obdarúvajú niečim vyloveným zpopod hladiny...
Rekvizita opäť končí pod hladinou, splnila svoj účel...
