Pozor zlý pes!

Sú rôznych plemien, veľkostí, a niektoré sú celkom fotogenické. Z niektorých ide strach a niektoré by mohli sedieť aj vo výklade hračkárskeho obchodu. Rád ich stretávam, skúšam s nimi nadviazať kontakt a zväčša to majú rady, ak sú celý deň zatvorené za bránou a strážia dvor, rady si prehodia pár slov s okoloidúcim. Ale niekedy je najlepší kontakt s nimi cez teleobjektív.

Raz v Štiavnických Baniach som sa vybral na salaš, že si kúpim hrudu syra. Ovce boli v košiari a päť psov ma zďaleka zacítilo a dávali to najavo brechotom. Nič to, myslel som si, keď len to, veď psy boli priviazané. V tom sa predomnou objavil statný čuvač, asi bačov miláčik, keďže nebol uviazaný a trieli rovno ku mne.

Poznám základné pravidlo, že pred psom sa nemá utekať, ale či to vie aj on? Ostal som stáť, že čo povie na to on. Nič, ani nezabrechal, poovoniaval mi prepotené turistické obutie, potom ešte moju prázdnu tašku a pozerá na mňa. Tak som mu povedal:
- Zaveď ma k bačovi. Hneď porozumel, otočil sa, vybral sa ku kolibe a ja za ním. U baču som nakúpil a čuvača som pochválil. Všetko sa vysvetlilo tým, že je to ešte len šteňa a nikomu neublíži. Uveril som.

V mojej psačej fotogalérii mám niekoľko exemplárov a naozaj bez hanlivého označenia Zlý pes... Naopak, všetky tieto psy, s ktorými som sa stretol, boli veľmi priateľské. Aj ten slovenský čuvač, ktorého sme stretli v Maďarsku pod Vysegrádom.