Tá najkrajšia jarná zelená ma už dávnejšie priviedla na myšlienku, že táto farba patrí prírode, že má na ňu copyright... Ale potom by sa možno to isté dalo povedať aj o modrej oblohe, o bielych mráčikoch, červených, žltých a iných farebných kvetoch.
V jarnej zelenej škále sú obsiahnuté svetlejšie aj tmavšie odtiene, spolu hrajú veľmi príjemný, dobre naladený súzvuk. K tomu prirovnaniu s hudbou ešte treba dodať, že basové tóny a rytmus dodávajú kmene a konáre stromov.
Aj keď hlavným lákadlom je zeleň stromová, občas je dobré skloniť sa k zemi pre jemný detail. Aj keby to bol kvietok zložený iba z bielej a zelenej.
Podobne lákajú aj jasné hviezdy skromne učupené neďaleko v očakávaní svojich opeľovačov.
V lese rastie aj niekoľko čerešní. Táto už má obdobie opeľovania za sebou. Po pomerne krátkom období rastu plodov budeme obdivovať a možno aj ochutnáme čerešne. Až to bude ten pravý čas čerešieň.
Pri rieke sa otvára široký priestor pláže tienený starými veteránmi dlhoročného rastu.
Príroda patrí všetkým, tak nie je zriedkavosťou stretnúť tu aj našich štvornohých priateľov. Ten pohľad nie je bojovný, zuby ukazuje len preto, aby si ochladil jazyk. Je vidieť, že už má za sebou prvé kúpanie v rieke.
Jeho spoločníčka sa mu postarala o zábavu. Krátky suchý konár im slúžil ako náradie na precvičovanie rýchlosti a postrehu. Behal iba pes, doslova lietal...
Nedávno pršalo, slnko sa miestami umývalo v kalužiach.
Inde už vietor a slnko kaluže vysušilo a zem pokryli vrásky sucha.
Na rieke musia byť aj lode. Na Váhu občas premáva aj táto výletná lodička WAG. Kotví pri pontóne, ktorý je vítaným spestrením prechádzky, lebo sa tam čapuje pivo.
Na spiatočnej ceste nás prekvapila skupina húb, ktorá sa silou svojich génov pretlačila spod popraskanej zeme.
Je im veľmi tesno, bojujú medzi sebou o životný priestor. Silnejší a rýchlejší vyhrávajú, ako na olympiáde.
Na záver ešte téma, ktorá sa naskytla úplnou náhodou - potvora, ktorú som pre seba nazval bezzubým dravcom.
Úplne nakoniec ešte nahá postava v tráve...
