O bojových hrách v Starom Tekove sme sa dovedeli prvýkrát priamo tam, v Bažantnici v Starom Tekove. Vtedy, pred dvomi rokmi som si predsavzal, že sa na to musím prísť pozrieť. Vlani mi to nevyšlo, ale teraz áno. Je to moja čerstvá aktualita, aj keď odvtedy uplynuli už štyri dni a blato na rifliach mi už dávno uschlo.
Blata bolo v priestore pre divákov dosýtosti, rozjazdili ho bojové vozidlá wehrmachtu, tank Panter, vozidlá USArmy, aj sovietska Kaťuša, či naša Praga RN. Ako neúnavní pešiaci sme si však do konca predstavenia vychodili takmer suché cestičky, aby sme si našli vhodné miesta pri pozorovacom plote. Bol to dosť veľký problém, dostať sa na pozíciu, odkiaľ by sa dalo bez problémov fotiť a fotiť chcel skoro každý...
Z počtu tohtoročných návštevníkov boli prekvapení aj usporiadatelia, teda nielen voľby, ale aj návštevnosť sa s podporou internetu dá vyhrať. Neviem, či je to pravda, ale začul som také číslo, že tam bolo 10 - 15 tisíc návštevníkov. Pešiaci chodili hore dolu, lebo ako správna atrakcia, mala na oboch koncoch jarmočné stánmy s "krowkami" a s cukrovou vatou. Ovčí syr predával bača z Detvy v kroji a nechýbali ani grilované špeciality, pivo a trdelník.
V strede pozorovacieho priestoru bola tribúna pre tlač a rozhlasového komentátora. Mená si nepamätám, tie si musíte nájsť v oficiálnych správach... Na VIP tribúne som čakal nového ministra, ale poslal iba vedúcu úradu. A ešte som si zapamätal, že tam bola primátorka Zlatých Moraviec, Serafína Ostrihoňová, mediálne známa postava v súvislosti s cestou R1.
Takto sme začali, po zaparkovaní auta na miestnom futbalovom ihrisku premenenom na parkovisko. Bol to horúci deň a z mokrého trávnika sa mohutne vyparovala voda. Takýto trojstup pred nami sa za chvíľu zhromaždil aj za nami. Nebolo to až také strašné, ten čas som využil na hľadanie fotografických zaujímavostí.
Sľubovaní ťažkoodenci polície sú tu naozaj, zatiaľ iba ľahko odení, v tej horúčave im to asi nikto nezávidel.
Niekto sa predstaví a nemusí pri tom povedať ani slovo. Šimon, to je jasné, ale toho druhého dávam do placu ako hlavolam...
V bojovom teréne bolo aj čosi pre radosť detí. Pre dospelých hneď zkraja dva trdelníky.
Naokolo sa to hemžilo vojskom v rôznych uniformách.
Svoju príležitosť tam využil aj ÚPN... Priznávam sa, že nič som si nekúpil, okrem ohromného hamburgera, ktorý sa mi ledva zmestil do úst a to už nehovorím o tom, aký kečupovo-horčicový poprask s kapustou musel byť potom v žalúdku. Opäť som si povedal, že nikdy viac...
Priamo z bojiska, najprv sa tam čulo komunikovalo, spojka sem a spojka tam...
Takzvané dynamické ukážky mali začať o jedenástej, ale boli tam chvíle, keď som sa čudoval, prečo ich nazvali dynamickými... Ale nakoniec to predsa prišlo.
Ako predjedlo sa predstavili hasiči a záchranári. K pozitívam tohto podujatia musím zarátať perfektné komentovanie situácií, aj bojovej činnosti, vrátane popisu použitej vojenskej techniky a historických údajov.
VIP tribúna, kacírsky som si pri odchode povedal, že nabudú sem prídem, ale iba s podmienkou, že mi rezervujú miesto na tejto tribúne...
Dynamika príprav, ďalšia depeša...
V pozadí Panter.
O kus ďalej nemenej slávna Kaťuša... Aj keď, najlepší na tejto technike je fakt, že už je dávno odzbrojená. Bodaj by tak dopadli aj "moderné" vojenské systémy.
Nemecké vozidlo.
Vozidlo americké. Bolo súčasťou prepadu našich prieskumníkov, ktorí im pripravili dokonalú pascu. Dobre to skončilo, na povel povstávali aj mŕtvi.
Akustické efekty boli vierohodné, aj farby sa vydarili.
Panter v akcii...
Hlavným bodom programu bola bitka o Hron, ale ja končím stretom polície s demonštrantmi. Bolo veselo, ale nehádzali po policajtoch kamene, iba plastové fľaše, niektoré aj s vodou. Vyhrali policajti.
Bol to pekný deň, slnko pálilo bez prestania. Keďže som nemenil polohu, opálil som si hlavne zátylok... Šiltovku som si neotočil, tak mi treba...
