Celý mesiac september sme sa venovali vzácnej návšteve, tak moje blogovanie malo spomalený rytmus a niektoré zámery ostali založené v šuplíku (na HD). Teraz si spomínam na obyčajnú prechádzku popri Váhu. Bolo to práve 21. augusta...
Touto úvodnou fotografiou od ramena Váhu nechcem naznačiť, že všetko bolo naopak, aj keď to zrkadlo je tak trochu symbolické pre hlavnú myšlienku tohto článku.
Čo by ste napríklad povedali na takýto nález? Je to "botník" bezdomovca pri Váhu, alebo ponuka anonymného darcu? Ťažko povedať. Je jasné len to, že posledný užívateľ týchto topánok zrejme ťažko pracoval na stavbe.
Z iného súdka je nasledovná fotografia - z toho krajšieho. Šípky už dorástli, ale k tomu aby sa začali červenať ešte potrebujú čas.
Biele kvietky v hojnom počte skrášľujú okolie a mávajú na pozdrav letu, letu... (vhodné na vyčítanie: Má ma rada, nemá ma rada...)
Fialové kvety sú nenápadné, ale zblízka zapôsobia svojimi čiernymi očkami.
Bledomodrá dvojica sa skromne skrýva v zelenom poraste, s fotoaparátom sa treba najprv pekne pokloniť.
Bezulitník sa trochu vymyká z farebnosti kvetov. Pri trocha nepozornosti si ho možno zameniť s husacím pozostatkom... Aký je asi cieľ jeho pomalého putovania? Chce ešte stihnúť založiť si rodinu?
Po toľkých pohľadoch dolu k nohám dobre padne pohľad k oblohe. Aj keď si kvôli tomu treba ľahnúť na zem.
BINGO! Pohľad k nohám a pointa je prezradená... Vidíte trio Corgoň, tak ako ho tu nechali neznámi návštevníci... (Určite nie tí zo seriálu). Tak sa unavili, že plechovky už nevládali odniesť.
Otázka na záver - máto tak byť, alebo naopak? Nemali by sme sa snažiť zanechať prírodu bez našich nenáležitých stôp? Má to byť spôsob značkovania revíru (asi rybárskeho...)?
Musím však priznať, že toto je iba maličký zlomok z toho, čo sa nachádza na niektorých miestach pri Váhu, v okolí záhradkárskych osád v Kráľovej nad Váhom.
