Stáva sa mi, že sa zadívam do ľudských tvárí a čítam z nich osudy. Mať tak odvahu a cvakať tie momenty, bol by to výborný materiál pre román, detektívku a niekedy i horor podľa filmových predstáv. Nejde mi o film, ten zachytáva pohyb, ide iba o momenty výrazu, ktoré uvoľňujú fantáziu, bez nutnosti vedieť, ako tá realita pokračuje.
Odvahu tajne fotiť ľudí nemám, tak si to občas skúšam vynahradiť na nemých tvárach, lebo aj tie majú svoju reč a vpísané osudy. Napríklad taký starý bratislavský lev...
Zoo má honosnú reklamu na vysokom stĺpe, ale kto nepozná momentálnudopravnú situáciu, musí zapnúť svoj satelitný navigačný prístroj-
Dáma je v strehu, skúmavý pohľad je zvedavosť, alebo očakávanie? Tak ako my, aj ony sa na nás dívajú, sledujú naše správanie a možno sa aj dobre zabávajú
-
Akcia! Levica je v strehu, leví kráľ odpočíva na tróne -
ON je nad vecou, z výšky svojho majestátu sa uškŕňa-
Pohŕdanie, čo vy tam, za sklom, chudáci... -
Ja sa ani pohnúť nemusím, mäso mi prinesie levica, alebo ten jeden od vás, rovno pod nos-
Ale keď sa nahnevám, viem byť zlý... -
Keď som najedený, premýšľam o tom, kto som a kam kráčam ja, Veľký lev na tomto svete... -
Rodinná pohoda a poslušná levica, to je základ...-
Občas trochu nuda...-
Aj teraz, spal by som...-
