Každý, kto dostal viacej darčekov, si medzi nimi iste našiel jeden, ktorý ho najviac potešil. Nie, že by ostatné nepotešili, ale s tým jedným sa darca trafil najbližšie do predstavy obdarovaného. Ja ten svoj neprezradím, lebo všetky boli z kategórie milého prekvapenia, alebo užitočných praktických vecí, ktoré som práve potreboval...
1. sviatok vianočný začal u nás kvôli dospávaniu trochu neskoršími raňajkami a namiesto obeda sme si naplánovali prechádzku v prírode, tentokrát takú jednoduchú – od Červeného mosta po obnovenú lanovku na Železnej a späť. Nebola tam tá správna zimná atmosféra, ale zato bolo vonku celkom príjemne.
Posúďte sami...
V amfiteátri na začiatku doliny, ale aj všade ďalej boli asi najšťastnejšie tvory psy, na ktorých v predvianočnom zhone v domácnostiach asi nebolo dosť času.
Jazerá sú pokryté ľadom, ale ak v nasledujúcich dňoch nepríde mráz, dlho nevydrží. Po iné roky, ak je silnejší mráz, tu býva raj pre korčuliarov.
Z takýchto záberov by ste naozaj ťažko uverili, že sú Vianoce. Brečtan a huby pohlcujú starý kmeň na pozadí opadaného lístia.
Hľadal som príležitosť na makrozábery a našiel som, ako inak stromové huby.
Huby v inej podobe, nájde každý kto hľadá.
Kombinácia snehu, zelenej trávy, ľadovej vody – skoro neskutočné, ale je to tam.
Hľadal som ďalšie námety na fotenie a objavil som stopy na zasneženom ľade jazier.
A zaujímavé tvary vytvorené prítokom čerstvej vody.
Objavil som aj dvojicu fotografov v húštine pri potoku Vydrica a s potešením som konštatoval, že nie som sám, kto kvôli dobrému záberu je ochotný vstúpiť do lesa, či k vode a riskovať hoci aj nejaký ten defekt na oblečení.
Riečke Vydrica pristane zasnežené okolie, pričom jej mini meandre celkom pekne vyniknú.
Konečná stanica – lanovka zo Železnej na Kamzík. Výborné východisko pre náročných cyklistov.
Tu príbeh končí...
