Nemám výhľad z okna na hory, len na šíru rovinu, nestačí mi otvoriť okno a loviť krásne zábery. Vybral som sa preto za nimi do polí. Našťastie už dva dni mrzlo, tak mláky na poľných cestách sú zamrznuté...
Všade naokolo sú zelené oziminy, alebo oráčina...
Medzi lánmi sa kľukatá cestička stráca v nekonečne polí, tam za stĺpmi vysokého napätia, za hraničnou čiarou stohu slamy, je kraj sveta...
Zime podobné, zamrznuté hladiny jesenných mlák, lákajú k bližšiemu skúmaniu a k hľadaniu tajomstiev.
V stuhnutej vode sa dá čítať a veštiť budúcnosť ako z ľudských dlaní... Ostro rezaná čiara života veští prudké zmeny klímy v tomto roku.
Tajomné bublinové oko, alebo vytrhnuté žihadlo včely? Ľadová šošovka sleduje oblohu.
Pri podrobnejšom skúmaní ľadovej kresby nachádzam výjavy z antických bájí, alebo je to staroveký Egypt a posolstvo hieroglyfov?
Z razu som objavil aj príbeh dvoch postáv z iného sveta, magická kresba, vľavo nosatý v rozhovore s holohlavým...
Ešte väčšie priblíženie odhaľuje obočie ľadovej kráľovnej s pokožkou zdobenou krištáľovým cukrom.
Príbeh končí črepinami.. Takto ostanú až do prvého jarného slniečka...
Stačí sa otočiť a za lesom spokojne odfukuje 240 metrový komín, vedľa svojho mladšieho trpasličieho brata.
Na záver ešte trocha fantázie - oči netvora, mimozemšťana Sivého...
