Pre výstup na vrch Zobor, alebo k Pyramíde sú z Nitry k dispozícii dve cesty – od liečebného ústavu, alebo od dolnej stanice (bývalej) lanovky. Keďže na Zobor chodíme najmenej dvakrát do roka, snažíme sa tieto východiská striedať. Dnes sme začínali od lanovky.
Červenou značkou až na Zobor, odtiaľ sme prešli k Pyramíde a od nej sme schádzali prvýkrát po modrej značke. Počiatočný úsek zostupu je riadna strmina a drobné kamienky na skalnatom teréne nás nútili k neustálej pohotovosti.
Hneď nám bolo jasné, že túto trasu už viac nepoužijeme. Mysleli sme si, že na nej budeme sami, ale zmýlili sme sa, stretli sme 8 odvážlivcov a čo bolo zaujímavé, všetci zrejme boli zahraniční turisti (Rusko, Maďarsko, Nemecko – podľa reči).
Nakoniec sme stretli cyklistu, ktorý sa snažil dostať na vrchol aj s bicyklom. Poctivo ho tlačil, už v miernejšom stúpaní. Upozornili sme ho, aby sa pripravil na záverečnú fázu, keď bude musieť zobrať bicykel na plecia.
Veľmi sa nepotešil, vraj prišiel z Dunajskej Stredy (cca 75 km) a túto trasu si zvolil, lebo sa bál aby ho červená nezaviedla do Drážoviec. Dúfajme, že výstup dokončil v zdraví a späť sa mu už ľahšie brzdilo.
Mojim záujmom ako obvykle, bolo hľadanie motívov pre fotografovanie. Pokúsim sa vysvetliť, prečo som nakoniec vybral práve tieto zábery.
Les, tá kombinácia sviežej i tmavšej zelene prešpikovaná kmeňmi stromov, lesný koberec ešte stále mladý sa dostal do štádia kvitnutia. Je to príjemné pre oči a nie je ľahké popísať tie dojmy. Dnešný slnečný deň dával kontrastné výhľady:
Drobné kvietky, ktoré žiaľ podľa mena nepoznám, lákajú sadnúť si k nim (ľahnúť), skloniť sa s fotoaparátom do tesnej blízkosti na makro snímok:
Tvary a línie kmeňov a vetví stromov často priam vyzývajú k zarámovaniu a stlačeniu spúšte. Tento mi vravel, že má vetvu č. 3:
Farebné kontrasty v jemných odtieňoch na pozadí zelených listov sa tvária nežne a pútajú pozornosť rovnako ako zvláštne línie a tvary:
Kvietky hrajú túto hru samostatne, ale aj v malých i väčších skupinách a niekde tvoria súvislý koberec. Ich skladba sa mení s lokalitou. Tieto sa v hojnom počte vyskytujú na vrchole Zobora:
Na odvrátenom svahu sa ukazujú iné druhy. Tieto sú drobné asi kvôli polohe na veternej strane kopca. Rastú tam spolu s rôznymi druhmi skalničiek:
A opäť les, tak obyčajný, tak svieži, že sa musíte do neho zahľadieť. Na vrchole rastú borovice, ale aj takýto nádherný les:
Podľa mojich zistení by toto mal byť svrček poľný (Gryllus campestris). Na území Slovenska vraj žije 7 druhov svrčkov. Na Zobori ich musí byť dosť. Lebo dávajú o sebe vedieť svojimi zvukmi. Tento je pomerne veľký, dĺžka bez chvosta a tykadiel asi 3 cm. Najprv som si myslel, že je to cikáda, ale zdá sa, že nie:
Touto snímkou reagujem na Repkovanie kolegu Rosinského . Je to fotené z veľkej vzdialenosti a zďaleka to nie je všetko, čo tento námet môže poskytnúť, ale neodolal som:
Na záver, keď hovoríme o Nitre, tu je z nej kúsok v kontraste s lesom a skalou :
Dovidenia v prírode!
Nabudúce sa stretneme na Veľkom Inovci... Možno.
