Gulášové stretnutia sa odvtedy zopakovali dvakrát, toto je teda akási oneskorená reportáž... Príroda pri Váhu bola v tom čase v najlepšej kondícii a súťažiaci kuchári i konzumenti tiež.
Scenéria Váhu pri pohľade z mosta, vľavo večianska pláž. Kyvadlová preprava zabezpečuje spojenie so šalianskou plážou, kde sa varí guláš.
Váh je rieka, ktorá spája. Šaľa a Veča sa pred mnohými rokmu spojili a dodnes to rieka drží pohromade.
Suroviny sú už v kotlíkoch, oheň horí, v tímoch si delia úlohy.
Sústredený dozor, guláš určite nevykypí...
Plynové variče sú povolené... Manželský guláš... Už to bude?
Kde niektorí končia, tam iní ešte len začínajú.
Niekde varí celá rodina, inde varí kuchár pre celú rodinu aj s príbuzenstvom...
Mládež sa pripravuje na ochutnávanie pri petangu.
Čas čakania... Chlapi varia guláš jednou rukou, lebo v druhej majú "plechovku" (aby z toho nebola reklama)...
Čas pre domácich miláčikov.
V Šali pri takejto akcii nesmú chýbať kone a deti...
Z konského chrbta je vraj pohľad na svet najkrajší, bez ohľadu na vek.
Večianski návštevníci dorazili do prístavu.
Odvážlivci sa dali na individuálnu preplavbu... Keď sme boli mladší, naša plavecká sezóna na Váhu začínala 1. mája a končila až začiatkom septembra.
Čistá rieka a pláž sú jedným z "5P" mesta Šaľa.
Miláčik poslušne čaká na svoj čas.
A je to...
Neďaleko pláže je pontón, kde v lete čapujú pivo...
Psa nechali na brehu...
Ešte jeden intímny pohľad na večiansku stranu.
Návrat za zelenú hranicu, do všedných dní...
...
