Takto by sa dalo stručne opísať faktografické pojednanie v knihe "Ako sa vyznať v cudzích ľuďoch", ktorú zostavil a napísal kanadský novinár a spisovateľ Malcolm Gladwell. Vo svojich knihách sa snaží "zmeniť zaužívaný pohľad na svet a myslenie" (wikipedia). Tak nejako by sa to dalo povedať aj o tejto knihe, aj keď ešte nie je na našej wikipedii uvedená. Originál vyšiel v minulom roku a preklad v podaní Zory Ličkovej len nedávno vo vydavateľstve Ikar.
V piatich častiach sú vcelku zaujímavou formou opísané skutočné udalosti, ktoré boli poznačené chybným hodnotením neznámych ľudí. Cieľom týchto opisov je hľadanie príčin tohto stavu z hľadiska psychológie a filozofie ľudských vzťahov.
V prvej časti sa autor zaoberá špiónmi a diplomatmi na príklade agentov CIA na Kube, ale aj opačne - kubánskej špionážnej siete v štruktúrach CIA. Ako sa ľudia, či organizácie stavajú k novým neznámym spolupracovníkom a ako hodnotia ich dôveryhodnosť. Zaujímavý je aj opis vzťahu dôvery medzi Chamberlainom a Hitlerom pred 2. svetovou vojnou.
Predmetom druhej časti je obvyklá ľudská "náchylnosť dôverovať". Autor tvrdí, že ľudia sú náchylní v prvom rade dôverovať neznámym, lebo"V reálnom živote sú lži zriedkavé. Klamstva sa dopúšťa len veľmi malá skupina ľudí"... Otázkou je, ako tomu čeliť v situáciách, keď ide oveľa.
Tretia časť je o transparentnosti, teda o tom, či možno posudzovať človeka podľa obvyklých prejavov mimiky v prípade prežívania istých emócií. Ako prípad si zobral na mušku istú scénu zo seriálu "Priatelia". Autor zrejme vychádza z toho, že tento seriál v Amerike poznajú všetci a už hádam aj na celom svete (okrem mňa). Kardinálna otázka je, či napríklad sudca pri rozhovore z očí do očí lepšie posúdi obvineného v prípravnom konaní, alebo to lepšie zvládne dobre navrhnutý počítačový program.
Reálny život je iný. Transparentnosť v tomto zmysle je mýtus, preto sa nemožno spoľahnúť ani na osobný rozhovor "z očí do očí". Ľudia sú ovplyvnení častým pozeraním televíznych seriálov (ale aj čítaním kníh založených na emóciách). "Keď klamár vystupuje ako poctivec alebo si poctivec počína ako klamár, vyvádza nás to z konceptu".
Štvrtá časť je o poučeniach. Opäť je to dokumentované udalosťami z prostredia tajných služieb, ich výcviku zameranom na získavanie informácií (aj o spôsoboch mučenia).
Piata časť rozoberá príčiny zločinov v závislostí na situačnej podmienenosti. Otázkou je, či by sa to, či ono stalo aj za iných okolností a ako sa prípadnou zmenou okolností zníži kriminalita v danom priestore. Ako príklad situačnej podmienenosti uvádza prípady samovrážd s použitím svietiplynu v Anglicku a ako sa to zmenilo po nahradení svietiplynu zemným plynom.
Dúfam, že som veľa neprezradil, ale toto nie je detektívka, kde očakávame na konci prekvapujúce rozuzlenie. Skôr ide o psychológiu ľudského konania dokumentovanú reálnymi prípadmi. V knihe je veľa poznámok pod čiarou aj obsiahly register a popis zdrojov, z ktorých autor čerpal.
Keď som si vyberal túto knihu, nevedel som, čo ma čaká, ale bol som s ňou nakoniec veľmi spokojný. Pri rozhodovaní o výbere knihy je dobre vedieť, čo sa od nej dá čakať. Niečo napovie aj oficiálna anotácia ku knihe "Na nástrojoch a stratégiách, ktoré využívame, aby sme sa vyznali v neznámych ľuďoch, je niečo krajne pomýlené" (Gladwell).
---
Malcolm Gladwell, Ako sa vyznať v cudzích ľuďoch, Ikar 2020
