Bod klamu – na dva dni

„Bod klamu“ ma opäť presvedčil o kvalitne zvládnutom remesle autora. Kniha ma držala v napätí, ktoré len málokde klesalo. Základný rámec príbehu som poznal vopred a napriek tomu ma pri čítaní viedla zvedavosť, čo bude ďalej...

Ak by som porovnával Bod klamu s Da Vinciho kódom (len tieto dve som prečítal), a posudzoval by som spisovateľské umenie udržiavať čitateľa v napätí, aj prehľadnosť deja (radenie kapitol) - jednoznačne lepší je Bod klamu.

Autorov rozprávačský štýl tentokrát nemal chybu, všetko sa točilo okolo faktov, skoro žiadne zbytočné odbočovania (tak to mám radšej). Radenie faktov (rozvoj príbehu) však bolo trochu šablónovité a priezračné. Bolo mi veľmi skoro jasné, že ak náhodne spomenul nejaký fakt, v ďalšom príbehu zapadol presne na svoje miesto v mozaike. Skoro som mal dojem, že tie vety v predstihu boli do príbehu zasadené dodatočne.

V závere knihy sa opakuje, podobne ako v Da Vinciho kóde, podružný, slabšie opísaný ľúbostný príbeh, tentokrát končiaci pikantne v posteli Lincolnovej spálne Bieleho domu. Je tiež pravda, že tak ako všetky dôležité fakty mozaiky príbehu, aj ľúbostný motív bol predznačený už skôr.

Ak vezmem do úvahy fakt, že originál Bodu klamu vyšiel v roku 2001 a Da Vinciho kód v roku 2003, vychádza mi, že na Bode klamu si dal autor viac záležať a pri písaní Da Vinciho kódu použil už osvedčenú schému a záver trochu podcenil.

Autor v poznámke na začiatku knihy menuje americké inštitúcie z príbehu, ktoré reálne existujú a hovorí tiež, že všetky popisované technológie v románe existujú. Dodáva to príbehu zdanie reálnosti, možno sa však zamyslieť, nakoľko je to pravda a či štádium vývoja opísaných technológií a ich použitia v praxi je naozaj také, aké popisuje.

To však nie je podstatné, v románe si môže dovoliť opísať aj vlastné vymyslené technológie. Poznámka o technológiách má podľa mňa skôr iný účel – podnietiť záujem, zvedavosť a obdiv čitateľa voči krajine (Dan Brownov patriotizmus). Zdaním reálnosti autor zároveň posilňuje presvedčenie čitateľa o reálnosti a opodstatnenosti vedúceho postavenia US vo svete.

Neviem, ako by som odpovedal na otázku, či mi dala kniha aj nejaké reálne, trvalejšie poučenie... Námetom príbehu je rozvinutie skutočného prípadu nálezu meteoritu s údajnými mikroorganizmami z Marsu – autor to šikovne využil ako podklad príbehu. Dosiahol napätie, v čom je majster a ponúkol niekoľko námetov na zamyslenie.

Vo všeobecnej rovine ma román priviedol k zamysleniu o morálnosti inštitúcií moci – v skutočnosti moci koncentrovanej do osobnosti na jej čele. Rovnako sa snaží presvedčiť o tom, že zase len silné osobnosti môžu odhaliť podvodné konanie mocných... Kniha provokuje aj k zamysleniu nad možnosťou mimozemského života...

Opísal som tu moje čerstvé dojmy z práve dočítanej knihy – Bod klamu (na dve posedenia), čo svedčí o tom, že kniha ma dokázala držať v napätí (viac ako príbeh z Da Vinciho kódu). Držím v ruke Digitálnu pevnosť (1998) a okolo lietajú Anjeli a démoni (2003) - a nie som si istý, či sa v krátkom čase pustím do niektorej z nich. Momentálne mám dosť „brownoviek“.

Nie že by som si chcel vychutnávať dojmy z práve prečítanej knihy, lebo rýchle dojmy aj rýchlo vyprchajú, ale obávam sa, že viac ako príbeh by ma zaujímal autorský vývoj spisovateľa „bezcelerov“ (vďaka Bohušovi za nový termín) a jeho slovná technológia (aj keď posudzovaná z prekladov).