Staré (i nové) mesto je na prvý pohľad stále rovnaké, ale vždy v ňom možno objaviť nové možnosti zobrazenia. Vždy možno zažiť niečo pekné. Aj počas krátkych dvoch dní...
NRSR na námestí Alexandra Dubčeka.
Bratislavský organový festival, hudobná sieň hradu, zažíva v týchto dňoch slávnosti organovej hudby. V programovom bulletine k festivalu sa píše o hudobnej sieni ako o priestore s vynikajúcou akustikou a to sa v plnej miere potvrdilo aj na tomto koncerte. Vďaka vynikajúcej slovenskej interpretke Monike Melcovej sme zažili úžasné hudobné diela organovej hudby, aj niekoľko zasvätených informácií o jej vzťahu k organovej hudbe. V sále, ktorá je na prvý pohľad malá, zneli organové tóny prekvapujúco jasne, s plnou dynamikou a farebnosťou.
Monika Melcová nás opäť potešila. Festival otváral Marek Vrábel, vo štvrtok koncertoval Juan Maria Pedrero, čo sme my, bohužiaľ nestíhali. V ďalšom je na programe Jaroslaw Wróbelski (nedeľa), Michal Hanuš (utorok) a Ján Vladimír Michalko (štvrtok 19. 7. 2012). Vrelo odporúčam návštevu organového festivalu na Bratislavskom hrade.
Plní organových dojmov sa kocháme panorámou mesta. Nehodnotíme detaily, ale krásu celku ľudského sídla.
Odchádzame hradnými schodmi do podhradia...
Staré tu práve súperí so železobetónom.
Malebnosť starých uličiek je rovnako krásna, ako kdekoľvek v historickej Európe.
Po schodoch.
V podhradí stretávame iné umenie, zvláštne ako doba, ktorú žijeme. Ale možno každá doba bola, pre tam žijúcich ľudí, zvláštna...
Maketa dávnej minulosti. Svojim spôsobom je aj to umením, ale hlavne pripomínaním. Maketa je súčasťou projektu virtuálnej obnovy historického židovského geta.
Záber súvisiaci s predchádzajúcim obrázkom. Každé obdobie sa podpisuje na tvári mesta, aj to naše.
Na námestí, kde sedí Hviezdoslav sa občas objavia takéto "avantgardné" umelecké výtvory. Ťažko hovoriť o kráse, možno o symbolike.
Aj takáto realita sa dnes nosí.
Tvrdý zásah do umenia... Nikto sa mi nechcel postaviť na "to" chýbajúce miesto...
Ktovie, akú báseň by dnes napísal? Možno niečo ako "Nehaňte sa..." Slobodné umenie je slobodné, ale ako vždy, prenáša vnútro autora na divákov.
Hrad je, okrem svojej kultúrnej úlohy, aj významným orientačným bodom v meste.
Pre mňa vždy boli v Bratislave najzaujímavejšie pasáže a rôzne skratky cez mesto. Keď sa človek (mladý) ponáhľa na rande, nechce totiž zmeškať...
Otvorená kapitola súčasnosti.
Niekoľko zamyslení okolo stvárnenia M. R. Štefánika na nábreží pred novým SND.
Stráž nad Dunajom.
Ako kulisa kultúrneho leta.
V úzadí zadrôtovanej reklamy.
A predsa odhodlaný...
Univerzita Komenského a rozpáraný hrad. Niekedy sa podarí a obraz potom pôsobí veľmi "tvrdo".
Tento priestor, skoro ako každý, je snímaný kamerami...
Mimozemšťania už konečne pristáli aj v Bratislave.
Ešte raz český lev: Kúpte si...
Na záver posedenie s kávou a s vodou zo Škótskych vrchov.
V priestoroch Eurovea skoro vždy stretnem nejakých známych. Minule to bol Milan Lasica, aj teraz sa náhlil kamsi s golfovými palicami, ale vnútri sme stretli Štefana Chrappu, vydavateľa knihy, na ktorej som sa aj ja podieľal ilustračnými fotografiami. O tom bude niečo nabudúce.
