Naša voľba padla na Galériu mesta Bratislava v Pálffyho paláci. Keď sme vchádzali, vonku pršalo. Počas prehliadky expozícií padal sneh, keď sme skončili, opäť pršalo a sneh sa topil.
Realizmus a skutočnosť. Umenie 20. storočia na Slovensku.
Stála výstava - stručný prehľad tendencií umenia 20. storočia a ťažiskových diel sedemdesiatich výtvarníkov rôznych generácií. Jedným slovom, slovenská klasika vo výtvarnom umení vo veľmi malej, ale zaujímavej kolekcii diel. Zaujímavá a prekvapivá je priestorová inštalácia Mateja Kréna - Pasáž. Odporúčam, ten fantastický zážitok za to stojí.
Fotograf ANDREJ REISER prvýkrát na Slovensku. Toto oznámenie bolo pre mňa hlavným lákadlom a musím povedať, že Andrej Reiser moje očakávanie nesklamal.
Zaujali ma jeho portréty známych osobností, portréty odchádzajúcej generácie. Technicky dokonalé, pôsobivé ateliérové kompozície osôb bez akéhokoľvek prikrášľovania, podnecujúce k zamysleniu sa nad životom človeka, nad výrazom jeho tváre, ktorá je svedkom prežitých emócií, práce, radostí i útrap. Jednoducho, každý výraz tváre, každá vráska odzrkadľujú nejakú časť prežitého.
Z každého portrétu sa dá odvodiť príbeh človeka, so zreteľným jemným vplyvom režijnej optiky autora. Kladie dôraz na dokonalosť každého detailu.
Príbehy postáv na fotografiách sú viazané na jediný okamih záberu. Keby sa začali pohybovať, čo u fotografických portrétov Andreja Reisera človek nevdojak očakáva, lebo sú tak realistické, stratilo by sa kúzlo okamihu a pred nami by bol možno celkom iný človek s mnohými ďalšími príbehmi. Ale to by už bol dokumentárny film...
Fotografie Andreja Reisera z architektúry ma až tak nezaujali, ale kvôli portrétom stojí za to ísť sa pozrieť na výstavu.
FOTOGRAFICKÉ PRÍBEHY MEDZI DOMOVOM A EMIGRÁCIOU
Franz Hubmann, Ernst Hass, Harry Weber, Inge Morath, Erich Lessing.
Rakúska fotografia na križovatke dejín - zaujala ma hlavne zábermi z povojnového života v Rakúsku, ale aj drastickými snímkami z maďarského povstania v roku 1956.
MIRO ŠVOLIK - Cesta do stredu. Expozícia umiestnená na najvyššom poschodí budovy, ale rozhodne stojí za to vynaložiť námahu na prekonanie schodov.
Ako sa píše v popise expozície, ktorá je rozdelená do troch kapitol znázorňujúcich umelecký vývoj fotografa (je nutné je dodať, že zároveň aj básnika), výstava ukazuje jeho "cestu do stredu" a skúma z rôznych pohľadov ľudské telo. Škoda viacej slov, to treba vidieť. Ak sa spojí fotografia s poéziou, sú dovolené všetky špeciálne techniky, postupy a experimenty...
Čo dodať na záver?
V pláne sme mali výlet na Kolibu a snáď aj sánkovanie. Počasie však navodilo zmenu smerom ku kultúre. A keďže sme témou u fotografie, niekoľko záberov z dnešnej Bratislavy.
Bez komentára...
