V príbehu o "chobotničke" je dôležitá symbolika chobotnice, ale svoju rolu v ňom hrá aj malá, modro krúžkovaná chobotnička. Po začítaní sa do Chobotničky je ťažké ju pustiť z rúk. Napínavý, až drsný príbeh ťahania sa za prsty s mafiou a to všetko sa odohráva tu u nás doma. Hlavne v Bratislave, ale chápadlá chobotnice zasahujú až do Senca a na Záhorie. A ktovie kde ešte inde naozaj...
Začína to nevinnou jazdou po bratislavskom obchvate, trochu drzé predbiehanie mladého IT-čkára (dosť typické pre Bratislavu). Jeho výbušná povaha je príčinou nadviazania fyzického kontaktu s neznámym svalovcom. Zanechalo to následky na jeho tele a utrpelo aj jeho ego, tak ten incident ide zahlásiť na políciu. Netuší ešte, s kým sa chce ťahať za prsty. A to asi nemal robiť, lebo tam sa pomoci nedočká. Na druhej strane, tým sa vlastne začína strhujúci príbeh pripomínajúci severské detektívne romány od známeho autora bestsellerov Jo Nesbo.
Beriem pozitívne strhujúco napísaný príbeh, kde všetko pekne na seba nadväzuje, akoby spojené zázračnou niťou predvídavého intelektuála, až je to chvíľami divné. V boji proti mafii sa spojil s hackerskou komunitou, ich bojové prostriedky sú teda hlavne "technické". To drží s napätím knihu v rukách čitateľa a nechce ju odložiť. Čaká sa stále na šťastný koniec, ale môže to vypáliť aj inak. V hre na mačku a myš sú použité známe mafiánske praktiky, teda aj silná kyselina.
Rýchlo "zbehnutý" a prekvapivý záver príbehu - to je jediné, čo možno autorovi trocha vyčítať. Nechcem tu však prezradiť o čo ide, nech čitateľ posúdi sám. Ak sa pýtate na poučenie, ťažko odpovedať, ale asi v polovici príbehu konštatuje bezúhonný a skromný odborník na informačné technológie, že sily sú vyrovnané. Už bojuje hackerská "mafia" proti mafii. Neostal v tom teda sám, bojuje s "dobrou" spoločnosťou proti tej ozajstnej mafii.
Oficiálni strážcovia zákona sú v tomto príbehu tak skoro celkom mimo. Na miesto činu prídu, až keď je po všetkom. Ako v hollywoodskych filmoch.
Miro Hrubjak, Chobotnička, Ikar, 2015
