Erich Maria Remarque v Čiernom obelisku píše príbehy ľudí v nemeckom mestečku z čias po 1. svetovej vojne až po nástup fašizmu. Autor charakterizuje v závere knihy dobu o ktorej píše:
"je to svet krčiem a kaviarní, dýcha na nás atmosféra politických zrážok, šarvátok a spolkov, v ktorej sa rodil fašizmus".
Súbežne s tým nám prebiehajú pred očami fascinujúce príbehy ľudí, zväčša veteránov vojny. Hlavná postava príbehu je Ludwig, ktorý prišiel o mladosť kvôli vojne. Pracuje v kamenárstve, ktoré ponúka náhrobné kamene a snaží sa predať aj nechcený čierny obelisk. Symbolicky je to aj po vojne odvetvie, ktoré predsa len trochu prosperuje aj popri nebotyčnej povojnovej inflácii.
Ludwig je mladý, ale láske a milovaniu sa len priúča. Jeho veľkou, takmer platonickou láskou je Isabelle, ťažká pacientka z miestnej psychiatrickej kliniky. Psychiatria je druhé prosperujúce odvetvie v tom čase. Ludwig a Isabelle spolu vedú príjemné rozhovory pri prechádzkach v nemocničnom parku. Ludwig chodí hrať na organe v nemocničnej kaplnke a vedie rovnako filozoficky zaujímavé rozhovory s farárom a s lekárom, ktorý lieči Isabelle. Láska k Isabelle Ludwiga duchovne a citovo povznáša, je svetlým bodom v jeho živote. V tých rozhovoroch je skryté myšlienkové ťažisko a krása príbehu.
Nie všetky príbehy sú šťastné, ako príbeh vtedajšej ekonomiky Nemecka, ktorá sa dostáva do nového tempa a vykĺzne z inflácie. Tá doba však prináša aj nástup fašizmu, potom novú vojnu a nové ruiny. Ludwig sa po nej vracia do svojho rodného mestečka, aby videl trosky domov a ulíc. Kam to všetko dospelo po druhej vojne? Niekto prežil a niekomu postavili pomník.
Rád som sa po rokoch vrátil ku knihe od Remarqua a urobil som dobre. Aj preto, že čas a ľudské dejiny sa pohybujú v akejsi špirále, môžeme sa znova ocitnúť tam, kde sme už boli, síce na inej úrovni, s inou formou blahobytu, z ktorej môže byť pád oveľa tragickejších. A to by nemalo byť cieľom tvorby histórie ľudstva.
.-.
Erich Maria Remarque, Čierny obelisk, Ikar a.s. 2025.
