V preháňaní išiel miestami až tak ďaleko, že mi to, ako pamätníkovi, pripomenulo začiatky Ivana Mládka, keď radil v časopise Mladý svět začínajúcim chirurgom amatérom, ako sa majú samo-operovať. Tento prístup vedie čitateľa k neustálemu uvažovaniu a k hľadaniu hranice medzi reálnou skutočnosťou a fikciou. Niekedy je to "vymyslené" úplne jasné, inokedy je to zrejmé až z ďalších súvislostí. Mne takýto spôsob predkladania faktov a fikcie nevadí, tento druh humoru mám rád.
Banášov pohľad na nás je v knihe zovšeobecňovaný, čo nemusí v skutočnosti celkom platiť, ale pri humore je predsa jasné, že ide o zábavu a sem tam aj o smiech. Len treba vedieť o čo ide.
Na druhej strane musím uznať, že výber historických aj súčasných faktov o nás, o našich povahách aj o našich významnostiach i bezvýznamnostiach z hľadiska sveta, načrtnutých takouto formou, je v istom zmysle poučný. Núka sa prirovnanie s reláciou "Milujem Slovensko", kto to pozerá, vidí prvky nášho folklóru a slovenskej povahy namiešané s prvkami americkej šou, ale v konečnom dôsledku sa dozvie aj zopár zaujímavostí o Slovensku.
Po prečítaní knihy zvyknem uvádzať zopár múdrostí, ale tu sa to veľmi nehodí. Skúste povedať z celého vtipu len pointu a dopadne to tak ako v tom známom vtipe z preplnenej električky - tak povedz aspoň pointu...
Zaujala ma aj grafická stránka knihy. Keď si ju položíte na stôl, ako ja, po chvíli sa tam bude cítiť ako doma, ako váš denník, do ktorého si zapisujete každodennosti. Vážne. To srdiečko evokuje čosi iné, ale tiež tak blízko ľudské. Zvykli sme si, že to čo je nahrubo zbité z dosák, to nám je blízke. Preto ma tento nenápadný, ale nápaditý obal knihy zaujal.
Vnútro knihy, vrátane "čierno-bielych" fotografií je akoby zo šedej ekonomiky. Možno sa najbližší román Jozefa Banáša bude volať "Šedá zóna"... Možno to bol zámer, že aj my sme vo svete takou malou šedou myškou. Zase k tomu musím povedať aj to "na druhej strane" - bola to asi ťažká voľba, dať do humornej knihy na hrane reality a fikcie skutočné čierno-biele fotografie, nedajbože farebné. To by bolo prinajmenšom neprimerané. Takže, podobne ako text, je treba vnímať aj fotografie v ňom - s patričnou rezervou.
Na samom konci svojho čitateľského názoru môžem povedať, že o obsahu Banášovej "správy o stave republiky" (vtipné a aktuálne) som veľa neprezradil a to je dobre. Banáš nesklamal ani v Dementi. Ťuknite si, prosím, ak chcete vedieť viac na jednu pozitívnu recenziu aj s ukážkami (Rothmayerová), alebo sem (Natália Kapustová). Želám vám príjemnú zábavu s Banášovym "dementi k správe o stave republiky".
Jozef Banáš, Dementi, IKAR 2015
P.S.:
Okrem Dementi som už prečítal niekoľko kníh od Jozefa Banáša a tu sú moje zistenia o nich - O idiotoch v politike, Kód 1, Jozef Banáš a jeho kódy, Sezóna potkanov a potešila ma aj jeho jediná básnická zbierka Deň do večnosti.
