Nemám rád knihy, ktoré sú sfilmované a ani bestseller nemusí vždy padnúť do môjho čitateľského oka. Tak či onak, dostala sa mi do rúk práve taká kniha s pečiatkou "sfilmovaný bestseller". S nedôverou som ju začal čítať. Prvé stránky ma do deja vťahovali len veľmi zvoľna. Robili to však zámerne, ako som neskôr pochopil. Rafinovane odkrývali svoje tajomstvá.
Kniha "Lovci mozgov" (Headhunters) je skutočne rafinovanou detektívkou. Dej sa začína vo vyššej spoločnosti "slušných ľudí", zarábajúcich si na živobytie poctivým snažením, s vysokou profesionalitou vo svojej brandži. Hlavnou postavou je Roger, špičkový šéf istej personálnej agentúry v Oslo. Nikto okrem jeho jediného kumpána však nevie o jeho tajnej kriminálnej činnosti, ktorou sa chce dostať k "rýchlym prachom".
Zdanlivo pokojný život dostane rýchly spád príchodom istého nového klienta, ašpirujúceho na najvyšší post v prosperujúcej nórskej firme. Veci sa rýchlo skomplikujú a ako v správnej detektívke sa Roger rúti do neočakávaných ťažkostí. Jeho skrytá kriminálna činnosť ho vrhá doslova až na dno žumpy, kde bojuje o holý život. Vďaka svojim profesionálnym skúsenostiam a znalostiam ľudskej psychológie, vďaka jeho logickému mysleniu a kombinačným schopnostiam sa mu postupne darí zvládať neriešiteľné situácie.
Čitateľ je krok za krokom vťahovaný do deja, napätie sa stupňuje. Vždy v pravú chvíľu sa objavujú nové skutočnosti, ale napätie rastie až do samého konca. Sú chvíle, kedy nie je možné knihu pustiť z rúk. Keď sa zdá, že už je všetko jasné, prichádza ešte jedno záverečné prekvapenie... Prosto, detektívka aká má byť, aj keď hlavnými aktérmi tu nie sú policajti, ani žiaden slávny detektív. Príbeh totiž prebieha pred očami čitateľa a nič nie je potrebné komentovať.
Nemám rád sfilmované skutočné príbehy a už vôbec nemusím také, ktoré za čerstva zobrazujú prípady, ako napríklad Devínsky masaker. To je totiž príliš živé a príliš skutočné a literatúra má byť o umení. Život aj tak nedokáže stvoriť také príbehy, ktoré by mali napätie, presvedčivosť a logiku dobre vymyslenej detektívky. Ak sa to tak podarí, radi sa necháme klamať.
Výhodou vymysleného príbehu je aj akýsi nezáväzný nadhľad, kde sa aj pri najväčšej brutalite môže čitateľ spoľahnúť, že je to len fikcia. Kniha "Lovci mozgov", podľa mojej mienky, spĺňa v plnej miere kritériá dobrej detektívky.
Dnes, keď je vyhlásený "deň neprečítaných kníh", som rád tú svoju s pôžitkom dočítal.
Jo Nesbo: Headhunters (Lovci mozgov), preklad: Jozef Zelizňák, Ikar 2011
