Satiro - humorikon 1989 zostavil Milan Lechan a vyšiel vo vydavateľstve Osveta v roku 1989. Vydavateľstvo Osveta stále existuje, zameriava sa zväčša na odbornú literatúru z lekárskeho oboru, učebnice, ale aj iné veci , z vedy alebo z jazykovedy, ako sa patrí na osvetu. Podrobnosti nájde záujemca na ich stránke. Ako inak, dnes je to tam na internete a tam sa všetko nájde (zatiaľ...)
Neviem, aké bolo zameranie vydavateľstva "predtým", ale predpokladám, že podobne bolo zamerané na osvetu v širšom slova zmysle. Táto knižka je už v poradí druhý zborník satiry a humoru. Prvý zostavil Ondrej Bosík. Pre niekoho to možno bude prekvapivé, že vtedy vychádzala satira a humor s takouto podporou, ale my, čo sme odchovaní na satire, a hlavne na humore časopisu Roháč, sa nečudujeme.
Roháč bol "evergreenom" dlhý čas, vychádzal od 1. apríla 1948 už v Česko-Slovensku s humorom ovládaným KSČ (wikipedia). V roku 1958 dosiahol jeho náklad 100 tisíc výtlačkov. Zanikol v roku 1990, spolu so satirou. Zmenil sa aj spôsob humoru a satira sa odvtedy ťažko prebúdza až dodnes. Vo forme hrubostí sa čosi prenieslo na internet. Samozrejme, za oných čias mala satira vymedzené polia pôsobnosti, bola veľmi opatrná a dá sa povedať aj jemná, ale humor mal vždy svoju šťavu.
Dnes ma veľmi mrzí, že niekoľko zviazaných ročníkov Roháča som v slabej chvíli odniesol do Zberných surovín, podobne ako mnoho kompletných ročníkov časopisu Mladý svět. Mea Culpa. Dnes by to bol výborný zábavný a študijný materiál, lebo humor nestarne. Stále sa vyvíja a aj recykluje, hlavne ten politický sa často (podľa analogických situácií) rekonštruuje a inovuje "napasovaním" na nové smiešnosti (aktuálnych politikov a ich podobné činy). Škoda, že už dávno na Slovensku nevychádza humoristický časopis, ktorý by bol čitateľný...
Poďme teda Do toho (akože k veci).
V tomto druhom satirikone z roku 1989 je predstavených 9 satirikov - humoristov. Je to dosť na tak malú knižku, ale nebudem ich všetkých menovať, stačí povedať, že ich výber zostavil Milan Lechan a je vidieť, že mal z čoho vyberať. Každý autor najprv uvádza svoj životopis, samozrejme, tiež "veselo", teda humorne.
Štefan Bitman v závere svojho "entrée" odkazuje čitateľa na "Encyklopédiu Slávnych Spisovateľov", až raz o ňom vyjde. Pre názornosť, téma úvodnej state "Poviedka o životnom prostredí (žáner sci-fi)".
Ešte stručné výňatky z ostatných satirických tém:
Ondrej Bosík po vzore Ericha Denikina píše "Spomienky na súčasnosť" a posiela "Otvorený list rodičom"
Alojz Čobej zase píše "Záznamy do dievčenského pamätníčka" aj "Poviedku na koniec týždňa". V závere to zaklincuje básnickou formou "O Makovom dedkovi", ktorý mal rád koláče.
Vladimír Javorský dal zopár aforizmov, "Poľovačku na exotické zvieratá" a nakoniec píše pozitívne o jednom "Prípade slušného človeka".
Aby som veľa neprezrádzal, tak už len niečo z pera zostavovateľa Milana Lechana. Uvažuje o tom, okrem iného, že "Áno, či nie, a ak áno, tak prečo nie?". V závere uvádza niekoľko svojich "Lechanizmov", napríklad:
- Viete, že v západoslovenskej obci Naháč sa vytvára stredisko slovenského nudizmu?
Pre úplnosť, predsa len uvediem ostatných autorov v zbierke: Rudolf Machovič (Disko, disko... Počítač 3 generácií), Ján Medvecký (Zlepšovák, Práca s ľuďmi), Jaroslav Schut (Othellova pomsta, Hamlet), Anton Stančev (Magické číslo 7, Lampa),
Napriek historickej patine sa satirické poviedky z rokov minulých dajú čítať, sú svieže, len sa dnešný čitateľ musí naladiť na tú fazónu jemného a často skrytého satirického tónu. O aforizmoch a krátkych sentenciách ani nehovorím, tie ostanú večne zelené.
Vďaka za zábavu v okolí vlaňajšieho Silvestra.
Z domácej knižnice: Milan Lechan, Satiro humorikon, Osveta, 1989
