Predmetom knihy Martina Kasardu "Dole! Dole!" je založenie mafiánskej školy v našom južnom meste. Pri čítaní takýchto kníh sa človek neubráni tomu, aby porovnával opísaný príbeh so skutočnosťou a v tomto prípade aj autor vychádzal zo známej mafiánskej minulosti tohto mesta. Napriek tomu, a možno práve preto, sa to číta ako celkom vtipná fikcia, lebo všetko ostatné si autor vymyslel, a celkom dobre.
Dunajská Streda zažila svoje mafiánske obdobie, ale v príbehu "Dole! Dole!" ide o akési jemnejšie pokračovanie, teda vlastne bosovia už len spomínajú na "staré dobré časy". Viac používajú vyhrážky, ako tvrdé päste, ale má to prakticky rovnaký efekt. Postavenie bosa je zažité a pevné. Vzoprieť sa vie len časť mládeže a aj tento prvok je v knihe zastúpený, najmä dvojicou dosť podobnou dvojici v románe o Rómeovi a Júlii. Keďže je tu všetko jemnejšie, ani konce sa nemusia podobať slávnej predlohe. Taký je dnes život...
Charakteristickým rysom tohto románu je autorov štýl, ako by sa rozprával s čitateľom a to čitateľa ešte viac vťahuje do deja. Trochu mi to pripomenulo niektoré články na blogoch, v ktorých autor priamo komunikuje s čitateľom. Nemenej zábavné sú aj rôzne prirovnania a naturalistické opisy detailov konania aktérov.
Opisovať dej knihy nie je potrebné, lebo je vcelku jasný, ako v iných mafiánskych príbehoch, ale čitateľa iste zaujme nahliadnutie do podstaty a detailov konania hlavne šéfov "rodiny" a naznačenie medzinárodných kontaktov. Ide o systém, v ktorom sa objaví nový prvok - založenie mafiánskej školy "Úspešnej kariéry", sledujúcej výchovu nových mafiánov a tu dochádza k súboju dvoch bosov. Na pozadí novej školy sa odhaľujú metódy ovplyvňovania rozhodnutí, až do úrovne ministerstva.
V školských osnovách novej školy nechýba ani vyučovanie z oblasti sexu s odvolaním na to, že ... vlastne všetky knihy sú viac-menej o tom, či sa hrdinovia dostanú do telesného kontaktu a to ostatné je len omáčka. No čo už, je to pozoruhodný postreh.
Mladá Helga (alias Júlia) je úspešná hádzanárka a zveruje sa čitateľovi s tým, ako sa hrá ženská hádzaná ... vrážať si do rebier, tak aby trafili súperke do žalúdka. Helge sa zranenia zväčša vyhli, nejedno však sama zapríčinila.
Filozofickú stránku knihy potvrdzuje aj poznanie, že ... pravda nie je stabilná veličina. Je to len súbor náhodných kombinácií informácií a potrieb niektorých ľudí. V istých kruhoch sa dá aj kúpiť. Alebo o tom, aké vlastnosti musí mať učiteľ: ... trpezlivosť, ale aj sadomasochistické sklony potrebné na výchovu a vzdelávanie mládeže. K tomu ešte absolútnu neschopnosť efektívne mlčať.
Kniha má blízko k zvláštnemu humoru a k irónii, je v nej plno nadsádzky a špeciálnych vyjadrení z mafiánskej oblasti, ktoré našťastie nie sú tak všeobecne známe. V každom prípade som sa pár dní výborne zabával, hlavne preto, že rozprávačský štýl autora mi je blízky. Kto si ju zaobstará, nebude sklamaný.
Bodka na záver z kapitoly Xantipa: "Brucho vás, na rozdiel od mozgu, upozorní, keď je prázdne".
Martin Kasarda, Dole! Dole! O mafiánskej škole, Ikar 2022
