Nádherná je ústredná myšlienka knihy o tom, ako si dokážeme niečo zapamätať, ale vieme aj zabúdať "spomenúť si je dar, ale zabudnúť je umenie". Lisa Genova je autorkou viacerých kníh, ktoré sa zaradili medzi bestsellery. Jej kniha "Fascinujúca pamäť" (vyšla vo vydavateľstve Ikar, v edícii Príroda), takmer v darčekovom balení, ma hneď po prvých stranách zaujala a čítal som ju skoro ako detektívku, až po záverečné kapitoly o Alzheimerovej chorobe...
Lisa Genova je neurovedkyňa, kniha preto obsahuje aj bohaté odkazy na odporúčanú literatúru, ale bez obáv ju môže čítať aj laik v neurológii ako ja. Jej literárny štýl je prístupný širokému publiku a prakticky každému záujemcovi o nezáväzné nazretie do vlastných neurónov. Zapamätal som si aj veľa zaujímavých myšlienok o našich spomienkach, ale aj o zabúdaní. Prekvapila ma úvodná kapitola, ktorá sa vecne podobá na môj článok o spomínaní uverejnený na internete v roku 2008.
Už viem, že svoje spomienky nečítame ako knihu, ani ako film...
Keď zabudneme kde sme zaparkovali svoje auto, je to len preto, že sme nedávali pozor.
Ak nedávame pozor, kde si odkladáme okuliare, nemôžeme si to zapamätať a hľadáme ich...
Zapamätáme si len to, čo má pre nás zmysel. Niekedy počúvame jedným uchom a druhým to ide von.
V knihe je uvedených veľa názorných príkladov zo života a dokonca dáva čitateľovi zopár testov na pamäť. Napríklad, zo šiestich otázok na minulé udalosti som si podrobne spomenul len na jednu: Kde ste boli, 11. septembra 2001? Ľahká odpoveď - boli sme na Malte na pláži a náš známy nám prišiel povedať, čo sa práve stalo s Dvojičkami. Večer sme boli na návšteve, domáci pán sedel pri počítači a aktuálne nás informoval o situácii. Pani domáca servírovala každému pol melóna, ktorý sme vyjedali lyžicami. Bol to najlepší melón, aký som kedy jedol.
Iná otázka bola: Pamätáte si, ako sa volala vaša učiteľka v materskej škole? Áno, pamätám si, volala sa pani učiteľka Latečková (mám doklad - vysvedčenie s veľkou jednotkou).
Autorka ako neurovedkyňa nie je proti používaniu moderných externých pamätí (smartfón, počítač). Argumentuje tým, že keď človek stráca zrak, ide k lekárovi a dá si predpísať okuliare, prečo by si teda nemohol pomôcť technikou, ktorá je k dispozícii... Tak trochu pozabudla zdôrazniť, že jednou z externých pamätí je aj archív vlastných rodinných fotografií, ktorý mi účinne oživuje spomienky na detstvo a mladosť. Veľmi nás nepoteší, lebo v jednej kapitole píše o tom, že naša pamäť je vo všeobecnosti dosť nespoľahlivá a niekedy sa dá ovplyvniť a môže si aj vymýšľať (prikrášľovať vlastnú minulosť).
Najslabšia je vraj pamäť "proaktívna", v ktorej si ukladáme svoje plány (čo nakúpiť a pod.), preto sú dobré tie lístočky s nákupným zoznamom... Vážnejšie sú kapitoly o starnutí, o alzheimerovej chorobe, ale aj s radami ako sa brániť.
Na záver o tejto knihe už len zopakujem svoju vetu z úvodu: "... čítal som ju skoro ako detektívku..." a vzal som si znej niekoľko poučení. (Nabudúce o vesmírnej biografii)
.-.
Lisa Genova, Fascinujúca pamäť, Ikar 2023, edícia Príroda
