Tohtoročnú krátku dovolenku sme strávili v Ľubovnianskych kúpeľoch, aleto určenie miesta nie je veľmi presné, lebo sme tam vlastne ibajedli a spávali. Po raňajkách začali naše cesty do bližších i vzdialenejšíchmiest a vracali sme sa až k večeri.
Vyšné Ružbachy nás prilákali hlavne svojou galériou skulptúr v prírode.Je umiestnená v travertínovom lome. V lome sa ťažil travertín a od roku1964 sa v ňom stretávajú umelci z celého sveta, ktorých diela ostávajúv galérii pod holým nebom. V galérii som sa pred rokmi pohyboval sfotoaparátom, neskôr s videokamerou a teraz opäť s fotoaparátom.

Nespočítal som všetky sochy, lebo po príchode na miesto začalo pršať. Aj taksom si zaumienil nafotiť všetky a až doma vybrať pre vás tienajkrajšie. Smola - vypovedali mi baterky, aj záložné... Z toho, čo mámje tu téma: ženy s kamenným srdcom... (je tam aj zopár malých výnimiek...). Moje komentáre sú len vyjadrením môjho prvého dojmu z diela a nemusia sa zhodovať s oficiálnym výkladom...

Tento profil je zrejme mužský, pripomína mi atléta...

Zasnená tvár a pohodlný posed prezrádzajú dlhé čakanie...

Prvá žena... a jej odvrátená tvár.

Iný pohľad na sochu muža z prvého detailu, jasne vidieť cieľavedomosť...

Pri tomto diele som si spomenul na Babylonskú vežu a tiež na parížsku štvrť la Défens...

Pôsobivé. Najprv ma napadlo: trpaslík, potom som dodal, ale obrovský...

V mojom zozname je táto socha zaradená ako Golem. Pri každej návšteve pri ňom fotografujem manželku, teraz som nedostal povolenie na zverejnenie toho variantu...

Sochári niekedy hovoria, že už pri pohľade na skalu vidia svoje budúce dielo. Tu je znázornená predstava umelca a jeho dielo v pomere 50:50...

Tento typ sochy mi pripomína niektoré podobné diela z čias nie tak dávnej minulosti...

Smútiaca, pravdepodobne žena, je bližšie k môjmu estetickému cíteniu ako predchádzajúca matka s dieťaťom...

V tomto predstavení sa autor takmer trafil do mojich snov...

Na začiatku bol čakajúci muž, toto by mohla byť pohľadom odprevádzajúca žena. Tak dovidenia opäť v Ružbachoch...

Beriem späť predchádzajúci komentár. Tieto babičky, zdá sa, opäť čakajú... na vyslobodenie z kameňa.

Tak toto považujem za jednoznačnú výnimku z dnešnej témy...

Na záver, ešte jedna malá výnimka...
Ak pôjdete do Starej Ľubovne, do Pienin, alebo hoc niekde na Spiš, či do Raja, zastavte sa vo Vyšných Ružbachoch, v galérii pod holým nebom, aby kamenným ľuďom nebolo smutno.