Veľmi zaujímavá a poučná kniha Dávida Stuttarda sa zaoberá históriou starovekého Grécka na podklade životných príbehov 50 osobností tých čias. Ide o obdobie na časovej osi pred našim letopočtom, od roku 776 až po rok 30, v ktorom zomrela posledná faraónka Egypta Kleopatra VII.
Nie som historik a vedomosti o gréckej histórii získané kedysi dávno v škole boli chabé a aj to, čo ostalo, zapadlo prachom (minulého storočia). Aj preto som rád siahol po tejto knihe, ktorá opisuje starú grécku históriu podľa životopisov gréckych vojvodcov, politikov, vládcov, ale aj vedcov, umelcov a filozofov.
Nedávno som čítal článok o tom, že "Rimania založili jednu z prvých demokracií a priviedli ju ku svetovláde... vtedajšia spoločnosť ani politici neboli zástupom svätcov, mysliacich v prvom rade na blaho štátu..." (internet: Ondra Urban). V knihe Dávida Stuttarda sú dôkazy o tom, že už v starovekom Grécku začali experimentovať s demokraciou.
Demokracia, ako si ju dnes predstavujeme (formálne) všeľudovo, v Grécku platila pre aristokraciu, teda tých, čo vlastnili bohatstvo mesta, štátu. Popritom existovali otroci, ktorí mali jediné právo a všeobecnú povinnosť "pracovať".
Grécka demokracia nebola "prechádzkou ružovým sadom" , bolo to obdobie vojen Atén so Spartou, s Perziou, alebo aj každého s každým, až sa zdá, že evolúcia ľudstva (našej civilizácie) nie je nič iné, len neustály boj o moc, prípadne o slávu, ktorá prináša moc. Keď víťazi povraždili po boji 2000 bojovníkov nepriateľa, bolo to úplne normálne. Takmer na dennom poriadku boli aj osobné útoky, aj vraždy v boji o moc...l
Možno som to trochu necitlivo napísal a zjednodušil, ale to všetko sa dá v opísanej histórii starovekého Grécka nájsť. Otázkou je len, nakoľko sú spoľahlivé všetky historické záznamy z toho obdobia. Gréci totiž radi písali o svojej histórii, aj si ju radi prikrášľovali, prípadne svoje literárne diela používali ako nástroje na boj proti svojim odporcom, tak ich vraj niekedy treba brať s rezervou.
Po formálnej stránke obsahuje táto kniha všetko, čo je potrebné k pochopeniu súvislostí - mapy, slovník, časovú os, kapitolu "kto je kto", podrobný zoznam literatúry, 29 ilustrácií a samozrejme register. Všetko potrebné pre hlbšie štúdium danej problematiky.
-.-
David Stuttard, História starovekého Grécka v 50 životoch, preložil Róbert Hrebíček, vydavateľstvo IKAR 2023