Dejiskom fantastických príhod v knihách Hlad a Smäd je mesto Ružomberok a jeho okolie, najmä vrch Čebrať, ale ocitneme sa aj vo Vlkolínci a na Malinom Brde. Dej knihy je rozpísaný v niekoľkých príbehoch, ktoré sú akoby z reálneho života a zvláštnym spôsobom vychádzajú z minulosti a končia vo fantastike. Majú strašidelné, až hororové konce.
Postavou, ktorá prináša napätie a strach je "muž v čiernom", aj keď raz vystupuje v žltej vetrovke, inokedy ako bezdomovec. V historických súvislostiach ten "Čierny" odovzdáva svoje žezlo zla svojim nasledovníkom, no môže to byť aj žena... Má to svoju zvláštnu symboliku. Karika sa v knihe zaoberá filozofiou vesmíru, vyšších síl napojených na človeka, ktoré sa našimi bolesťami živia. Chvíľami to vyvoláva zimomriavky.
Som rád, že sme boli v tomto roku na krátkej dovolenke v Hrabove pri Ružomberku, že sme sa vyviezli aj na Malinô Brdo a nič sa nám nestalo, žiaden horor sa nekonal. Akurát sme neboli na vrchu Čebrať...
Rozprávačský štýl Jozefa Kariku je stabilne výborný, len sa treba pripraviť na fantazijné konce príbehov, ktoré sú zväčša založené na starých povestiach, ale (vraj) aj na historických záznamoch z dávnejšej doby. Pôvodný rozprávač príbehov je pracovník mestského múzea v Ružomberku. V jednom príbehu sa spomína aj gróf Otto Seefried, ktorý sa oženil s vnučkou cisára Františka Jozefa (neschválený sobáš) a býval v Ružomberku. Mnohé súvislosti sa objavujú v náznakoch.
Autor sa zvláštne dotýka aj kozmológie, akejsi definície centrálneho zla "... celý kozmos horí a uprostred planie čierne slnko". Svojim symbolizmom sa bezpochyby vyjadruje aj k našej súčasnosti, k témam ľudskej slobody vymedzenej určitými medzami. Na to všetko sa musí čitateľ pripraviť (a nepodľahnúť). Že sú aj veci pohybujúce sa mimo nášho priestoru definovaného v knihe ako "nadpriestor".
V oboch knihách je toho ešte veľa, čo má presah na realitu aj na to, čo je mimo nej a vyzerá to fantazijne.
Knihu "Smäd" (ako druhú) berie čitateľ s istým očakávaním, čaká zmenu, vyvrcholenie, ale tá sa nesie v rovnakom duchu bizarností ako "Hlad". Samozrejmosťou sú v závere odkazy na literatúru, z ktorej autor čerpal. Pozoruhodné sú poznámky "pod čiarou" vyjadrujúce nezakryte dotyk s našou realitou na politickej scéne (napr. str. 120). Čerešničkou na torte bizarnosti je prekvapenie v poslednej kapitole. Čitateľ je donútený krútiť hlavou, alebo obracať knihu v rukách...
Príjemné zimomriavky.