To odvážne prirovnanie mi napadlo kvôli perfektne opísaným reáliám Viedne za panovania Františka Jozefa, ale aj pre vyšetrovacie metódy viedenskej polície na rozhraní tradičných policajných postupov a ich zmodernizovaní. "Hrobárov almanach" Olivera Pötzscha nie je taká všedná detektívka odpísaná z aktuálnych policajných zápiskov, ani žiadne severské krimi, aj keď ide aj tu o drastické scény a napínavý dej so zvratmi a prekvapivým koncom.
V 19. storočí sa dobre orientujem, lebo v roku 1835 sa narodil v Českom raji môj pradedo a v roku 1867, po bitke pri Hradci Králové, ktorej sa zúčastnil, sa usadil na Slovensku (toľko moja osobná vsuvka).
Detektívny príbeh je prešpikovaný výňatkami z Almanachu pre hrobárov od Augustína Rothmayera, hrobára a potomka slávnej viedenskej hrobárskej dynastie (1893). Prostredie C a K monarchie a starodávnej Viedne dýcha dávnymi časmi. Medzi policajnými vyšetrovateľmi sú aj účastníci nešťastnej bitky pri Hradci Králové (1866). Hlavná postava príbehu Leo von Herzfeldt je syn bohatého majiteľa z Grazu. Leo kvôli rodinným problémom odišiel z miesta vyšetrovacieho sudcu v Grazi do Viedne, kde začína ako obyčajný policajný agent.
Leo si priniesol do Viedne moderné vyšetrovacie prvky a metódy, fotografovanie na mieste činu a podobné novinky tých čias. Naráža v tom na odpor starších policajtov, ktorí pracujú tradičnými metódami a cítia sa novotami ohrození. Ďalším jeho problémom je, že rozpráva čistou nemčinou a nie viedenským dialektom. K tomu mu niektorí kolegovia vyčítajú aj jeho židovský pôvod. S tým všetkým, okrem pribúdajúcich prípadov vraždy sa Leo musí vyrovnávať a získavať si kolegov na svoju stranu.
Rád by som upozornil budúceho čitateľa, aby sa nedal odradiť prológom, v ktorom je opisovaná situácia človeka pochovaného zaživa. Všetko sa neskôr objasní a bude to zložitejšie ako by sa na prvý pohľad zdalo. Podobných prekvapení je v tejto knihe viac. Napríklad aj také príhody, ako keď Leo spadol do otvoreného hrobu a napichol sa na ostrú kosť, ale všetko prežije...
Z diskusie k tejto knihe na facebooku som sa dozvedel, že isté nezrovnalosti čitateľ našiel v slovenskom preklade. Ja nemôžem porovnávať s originálom, ale pri opise, napríklad vyvolávania fotografických platní, som si všimol isté nezrovnalosti v "technologickom" postupe. Dnes však už málokto vie, čo je to vývojka, či ustaľovač. Ja som tým procesom prešiel a fotografoval som aj na sklenené platne...
Moje záverečné zhodnotenie tejto knihy je prekvapujúco veľmi dobré, aj keď som na prvýkrát, po prečítaní prológu, knihu odložil. Pred spaním sa mi to zdalo byť desivé... Medzitým som dočítal inú knihu, tiež krvavú detektívku a keď som sa k tejto vrátil (cez deň), zaujala ma svojou príjemnou formou, hlavne tým vcítením sa do konca 19. storočia a slušne spracovanou dynamikou deja.
.-.
Oliver Pötzsch, Hrobárov almanach, Ikar 2022
