Nedávno sa v diskusii na facebooku objavil názor, že severské krimi je nudné, že to je psychologická nuda. Nuž, je pravda, že psychológia detektívok vo všeobecnosti nie je príliš komplikovaná, česť výnimkám, ale v detektívke obyčajne ide o niečo iné, o ľahkú zábavu a napätie. Možno je to pre niekoho nudné čítanie, ale mňa dobrá detektívka vždy pripúta hlavne tým, ako dokáže vytvoriť napätie pri rozpletaní zápletky. Nech je to ako chce, aj tak táto kniha v minulom roku (aj na Slovensku) patrí medzi najpredávanejšie.
Ďalšia kniha, ktorú mám v poradovníku, je tiež detektívka s náznakom strašidelných príhod: Hrobárov almanach (Oliver Pötzsch). Sľubujem, že potom sa už polepším, dám sa vážne na lietanie: Na krídlach (Richard Dawkins). Je o lietaní vtákov, zvierat, ale aj ľudí na mechanických strojoch. Potom si hádam prečítam aj nejakú romantiku, alebo poučenie z histórie. V knihách sa dá nájsť všetko možné...
Krvavý mesiac plne zapadá do štýlu "Jo Nesbø" a u nás (možno aj inde) získali detektívky od Jo Nesbø "trhové" označenie "severské krimi". Osobne mám rád detektívky ako nenáročnú zábavu, na kompenzáciu iných ťažkých tém v literatúre (a v živote). Pravda je, že "krvavý mesiac" v názve tejto knihy je trochu lacný nápad, v príbehu nie je príliš funkčný, hádam ho tam vložil len kvôli pútavému názvu.
Dej príbehu sa tentokrát odohráva najprv v Amerike, kde je Harry Hole v exile, ale ťažiskom je predsa len autorova domovina nórske Oslo. Harry Hole už nie je policajný vyšetrovateľ. Ujme sa vyšetrovania série vrážd ako súkromný detektív, ktorého si najal známy boháč z Osla, aby sa zbavil podozrenia, ktoré na neho padá. Harry má na nájdenie vraha len jeden týždeň. Pracuje s malým tímom, ktorý čerpá tajne aj z výsledkov oficiálneho policajného vyšetrovania, členom skupiny je aj psychológ v terminálnom štádiu rakoviny.
Tá (tajná) spolupráca je nakoniec prospešná pre obe strany a ťažko povedať, kto bol hlavným motorom úspechu. Harry po návrate do Osla pochopiteľne obnovuje aj svoje osobné kontakty so ženami, s ktorými v minulosti čosi zažil, ale žiadna veľká láska v tom nie je. Do sféry vzťahov patrí aj konštatovanie, že človek môže byť osamelý bez toho, aby bol sám, alebo naopak.
Postup paralelného vyšetrovania mimo polície je v tomto prípade trochu zmätočný, nedarí sa im zázračne trafiť na páchateľa, ako to v niektorých detektívkach býva. Vrah využíva parazitické organizmy, ktoré zožerú jazyk rybe, alebo sa dostanú do mozgu človeka a ovládnu ho. Páchateľ sa spoločným úsilím objaví až nakoniec, tam kde by ho nikto nečakal.
Na strane 322 sa autor zamýšľa nad tým, prečo ľudia dočítajú aj také knihy, ktoré sa im nepáčia? Nie, nebola to sebakritika, ale mne sa to často nestáva, aby som nedočítal knihu do konca. Možno by sa našla jedna, lebo dve. O tejto však nemôžem povedať nič zlé, žiadalo sa mi ľahkého čítania a napriek 515 stranám som nemal problém ju dočítať.
-.-
Jo Nesbø, Krvavý mesiac, Ikar 2022
